Môj ocko hovorí, že som nesmierne nádherná. Pýtam sa sama seba, či je to pravda.
Janka si myslí, že nesmierne nádherné dievča by malo mať prekrásne dlhé kučeravé vlasy ako ona.
Ja také nemám.
Juro si myslí, že nesmierne nádherné dievča by malo mať biele a dokonale rovné zuby ako on.
Ja také nemám.
Evka si myslí, že nesmierne nádherné dievča by nemalo mať na tvári malé hnedé škvrnky, ktoré sa volajú pehy.
Ja ich mám.
Martin sa myslí, že nesmierne nádherné dievča by malo byť najmúdrejšie z celej školy.
Ja nie som.
Števo si myslí, že nesmierne nádherné dievča by malo vedieť rozprávať tie najsmiešnejšie vtipy z celej školy.
Ja to neviem.
Laura si myslí, že nesmierne nádherné dievča by malo bývať v tom najkrajšom byte v meste alebo v tom najúžasnejšom dome.
Ja v takom nebývam.
Maťo si myslí, že nesmierne nádherné dievča by malo nosiť len tie najkrajšie šaty a najmodernejšie topánky.
Ja sa tak neobliekam.
Silvia si myslí, že nesmierne nádherné dievča by malo pochádzať z tej najlepšej rodiny.
To nie je môj prípad.
Lenže dnes večer, keď som išla spať, ma ocko silno objal a povedal: „Si nesmierne nádherná. Ľúbim ťa.“ Ocko musí vedieť o niečom, o čom moji kamaráti nevedia.
