Kedysi dávno zvolali zvieratá snem. Líška sa spýtala veveričky: „Čo pre teba znamenajú Vianoce?“
Veverička odpovedala: „Pre mňa Vianoce znamenajú krásny stromček ozdobený sviečkami a sladkosťami, ktoré mám tak rada.“
Líška pripojila svoju predstavu: „Pre mňa samozrejme nesmie chýbať voňavá pečená husička. Bez pečienky by to naozajstné Vianoce ani neboli.“ Do rozhovoru sa zapojil medveď: „Vianočka! Na Vianoce musím mať obrovskú sladkú vianočku s medom.“
Pripojila sa aj straka: „Podľa mňa sú na Vianoce najdôležitejšie krásne a žiariace šperky. Na Vianoce sa má všetko lesknúť.“ Pozadu nechcel ostať ani vôl: „Vianoce robí Vianocami šampanské. Ja by som spokojne vypil aj dve fľaše.“
A osol, ktorý to už nemohol vydržať, sa rýchlo chytil slova: „Vôl, ty si sa zbláznil! Veď na Vianociach je najdôležitejší Ježiško. Ty si zabudol?“ Vôl sa zahanbil, sklopil veľkú hlavu a zabučal: „A vedia to vôbec ľudia?“