Keby sme chceli definovať kresťana, iste by sme mnohí vyriekli, že je to človek, ktorý nasleduje Krista. Veľmi potešujúce sú v tomto ohľade aj celosvetové štatistiky. Každý tretí človek na svete je kresťan, čo je asi 1 miliarda 400 miliónov ľudí. Napriek tomu nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že kresťanmi sú všetci, ktorí sú pokrstení a zapísaní v niektorej cirkvi, lebo mnohí svoje kresťanstvo nežijú.
Nasledovanie Krista má jednu podmienku – poslušnosť toho, ktorý je povolaný na novú cestu. Ale väčšina ľudí, kresťanov nevynímajúc, nevyniká poslušnosťou. Skôr sa jej vyhýbajú a oslobodzujú sa od tvrdej požiadavky evanjelia: Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
Tieto Kristove podmienky, ktoré sa možno aj nám zdajú byť tvrdé, boli však v niektorých dejinných situáciách Cirkvi uskutočnené doslova. V staroveku sa považovalo mučeníctvo za najdokonalejší typ nasledovania Krista.
Ale čo Kristus rozumie pod týmto pojmom? Žiadal, aby veriaci opustili manželku, deti, otca, matku, manžela...? Mohol byť tak bezcitný? Iste nie! Ale žiadal, aby žiadne pozemské puto, žiadna pozemská láska, nekonkurovali láske, ktorou sme povinní milovať Boha. Z evanjelia vyplýva, že kto chce byť opravdivým kresťanom, nesmie si rezervovať vo svojom živote žiadne osobné súkromie, povolanie, kariéru, manželku, deti... Cesta za Ježišom nie je cestou slávy, moci, kariéry... ale kresťan musí počítať aj s tým, že za istých situácií sa bude musieť vzdať aj toho, čo má najdrahšie. Preto má všetko vopred prekalkulovať, tak ako muž - staviteľ, či kráľ - bojovník z dnešného evanjelia, lebo úspech závisí na dobrom prepočítaní.
Možno si v duchu povieme, že Pánove požiadavky sú ťažko realizovateľné. Svätý Hieronym na to reagoval: Nie sú tvrdé, ale náročné, nežiada nemožné, ale ťažké, žiada mnoho, ale dá za to omnoho viac...
Kresťanstvo je spojené s krížom, ako sám Ježišov život, preto tiež Pán hovorí o kríži, ktorý s ním musíme niesť. Nežiada chorobný fanatizmus pre utrpenie, dobre vie, že túžime po šťastí a radosti, ale to všetko v miere, o ktorej ani netušíme, ponúka svojím verným. Preto si jeho nasledovanie vôbec nevyžaduje určitý vek, zvláštne povolanie alebo temperament, ale schopnosť sa pre neho nadchnúť. V zbore svätých, ktorí to dokázali, nájdeme kráľov i robotníkov, mladých i starých, ľudí temperamentných i pokojných. Každý z nich svojím spôsobom, vo svojom povolaní či poslaní nasledoval Krista. Aj nás volá: Poďte ku mne všetci... Preto neváhajme, pohnime sa, vykročme už dnes! Klope aj na dvere nášho srdca, preto mu otvorme, lebo keď ich zabuchneme, pripravíme sa o večnú spásu.