Nasledujúci príbeh dokazuje, ako sa postoj štedrosti v bežnom živote mnohonásobne vypláca. Jeden pán píše: „Moja trinásťročná dcéra Emília veľmi túžila mať horský bicykel. Rozhodla sa, že si naňho bude šetriť. Robila rozličné brigádnické práce. Blížil sa november a ona mala ešte iba štyridsaťosem eur. Ponúkol som jej: „Môžeš si zobrať niektorý z bicyklov z mojej zbierky.“ Ona na to len kývla rukou: „Tie tvoje staré tragáče z päťdesiatych rokov nechcem.“ Pochopil som a nechal ju ďalej šetriť na nový bicykel.
Pred Vianocami, keď už mala viac peňazí, sme išli do obchodov a hľadali, kde by bol bicykel trošku lacnejší. Stretli sme bezdomovcov, zbierajúcich pre charitu. „Nedáme im niečo?“ spýtala sa Emília. „Bohužiaľ, ja nemám drobné“, povedal som jej. Ona sa ale rozhodla dať svoje peniaze. Mama ju upozorňovala: „Celý rok si šetrila, predsa nechceš dať teraz všetko...daj čiastku....“ Ale ona bola tvrdohlavá. Zobrala svojich našetrených štyridsaťosem eur a všetky venovala na charitu.
„Jej nezištnosť,“ píše pán, „ma tak dojala, že som zobral svoju zbierku bicyklov, očistil som ju a povedal som si, že niektoré z nich dám obchodníkovi s autami, aby ich daroval chudobným deťom. Najprv som myslel, že dám jeden bicykel, ale keď som videl veľkodušnosť mojej dcéry, tak som sa rozhodol, že dám aj druhý. Obchodník mi za staré bicykle dal lístky a povedal mi: „Možno niečo na nich vyhráte.“ Išlo totiž o lotériu: každý, kto daroval starý bicykel chudobným, mal možnosť zúčastniť sa lotérie o nový. A skutočne – ja som na druhý lístok vyhral nový bicykel. Po týchto dvoch „zázrakoch“ lásky ma vôbec neprekvapilo, že obchodník mi pánsky horský bicykel vymenil za dámsky, aby bol vhodný pre dcéru.
Dnes rozmýšľam – bola to náhoda? Niekedy si myslím, že Pán Boh chcel odmeniť dievča za to, že sa zachovalo štedro a oveľa lepšie ako mnoho dospelých. A možno, že Pán Boh chcel uštedriť lekciu mne – jej otcovi.“