Pôstne obdobie je tiež časom, keď môžeme využiť rozličné možnosti, ako sa priblížiť k druhým. Prichádza mi na myseľ čínsky príbeh s názvom Zlodej sekery. Istý človek predpokladá, že mu susedov syn ukradol sekeru. Pozoruje ho, všíma si jeho chôdzu a iné pohyby. Tak sa správa zlodej, určite to urobil on, hovorí si. O dva dni sekeru nájde. Opäť si všíma susedovho syna a pozoruje ho: jeho chôdza a pohyby ani výraz tváre nepripomínajú správanie zlodeja. Situácia tohto muža je nám dobre známa. Koľkokrát a akým presvedčivým spôsobom tvrdíme: On to urobil, ona to takto vravela, ten je vždy taký, škoda reči, to bol on... Sme podozrievaví a vypočítaví. Prehliadame fakt, že skutky iných ukazujú na nás.
V tento posvätný čas duchovným zrakom porovnajme Ježiša so sebou. On sa modlí za všetkých, ktorí ho trýznia a siahajú mu na život. Ukazuje tým, ako zlepšiť medziľudské vzťahy. V jeho očiach má každý z nás vysokú hodnotu, preto nás napomína: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám (Lk 6, 36-37).
Tento výrok sme počuli veľakrát. Cítime pritom, ako zabúdame na čistotu svojho zraku pri posudzovaní, podozrievaní, vypočítavosti, hneve... Platí však jednoduchá pravda: Čím sme veľkodušnejší k iným, tým veľkodušnejšie sa správajú druhí k nám. Čím ľudskejšie zachovávame a vytvárame spoločenstvo medzi sebou, o to viac budujeme aj svoje osobné šťastie.
Viliam Judák: Pôstne a veľkonočné zamyslenia