Do továrne na drevo prišiel muž žiadať o prácu. Ponúkli mu dobrý plat a lepšie podmienky ako inde. Zaumienil si teda, že vyrobí kvalitný papier. Prvý deň sa prihlásil u majstra. Ten mu dal sekeru a pridelil mu kus lesa. Šťastný muž sa vybral do lesa stínať stromy. Počas jediného dňa ich sťal osemnásť.
„Blahoželám,” povedal mu majster. „Len pokračuj.”
Povzbudený jeho slovami sa drevorubač rozhodol, že nasledujúci deň svoju prácu ešte vylepší. Uložil sa k spánku veľmi skoro.
Ráno sa prebudil skôr ako ostatní a vydal sa do lesa. Napriek všetkému úsiliu sa mu však nepodarilo sťať viac ako pätnásť stromov.
„Musím byť unavený,” pomyslel si a rozhodol sa ísť spať so západom slnka. Za úsvitu vstal s odhodlaním prekročiť hranicu osemnástich stromov. No nedokázal sťať ani polovicu.
Nasledujúci deň sťal sedem stromov, potom päť a posledný deň sa celé popoludnie lopotil s dvoma stromami. Neisto sa vydal za majstrom. Bol pripravený povedať mu, čo sa mu stalo, a odprisahať, že robil, čo mohol.
Majster sa ho však spýtal:
„Kedy si si naposledy nabrúsil sekeru?”
„Nabrúsil sekeru? Na to som nemal čas. Mal som veľa práce so stínaním stromov.”
Možno som aj ja ako drevorubač – tak veľmi zabratý do svojej práce, že sa zabúdam starať sám o seba …