Povráva sa, že pred mnohými rokmi sa všetky farby pustili do hádky. Každá vyhlasovala, že je zo všetkých najdôležitejšia, najužitočnejšia a najobľúbenejšia.
Zelená povedala: „Ja som bezpochyby najdôležitejšia. Som znamením života a nádeje. Vybrali si ma pre trávu, stromy a listy. Bezo mňa by zvieratá zomreli. Rozhliadnite sa a uvidíte, že som prítomná vo väčšine vecí.“
Do reči jej skočila modrá: „Hovoríš len o zemi, no nezabúdaj na nebo a na more. Voda je základom života a z blankytného mora sa odparuje do mrakov. Nebo ponúka priestor, pokoj a vyrovnanosť. Bez môjho pokoja by ste neboli ničím.“
Slova sa ujala oranžová: „Som farbou zdravia a sily. Neobjavujem sa tak často, zato som nevyhnutná pre beh ľudského života. Som farbou, za ktorou sú ukryté mnohé potrebné zdravé vitamíny. Spomeňte si na mrkvu, dyňu, pomaranče, mango a papáju. Nie som síce neustále na očiach, no keď za úsvitu či za súmraku zafarbím oblohu, je moja krása taká prenikavá, že si na vás nik nespomenie.“
Červená sa neudržala a vyskočila: „Ja som farbou nebezpečenstva a odvahy. Som odhodlaná bojovať. Prinášam oheň. Bezo mňa by bola krajina pustá ako mesiac. Som farbou vášne a lásky, ruže a vlčieho maku.“
Purpurová rozhorčene vzplanula. Bola veľmi vysoká a okázalo prehovorila. „Ja som kráľovskou farbou a znamením moci. Odjakživa si ma vyberali králi, vládcovia a kardináli, pretože znamenám autoritu a múdrosť. Ľudia sa ma na nič nepýtajú, zato ma počúvajú.“
A tak sa farby dohadovali a každá bola presvedčená, že je tá najlepšia. Diskusia naberala na hlasnosti. Náhle sa objavil lúč bieleho žiarivého svetla. Zablýskalo sa a hlučne zahrmelo. Spustil sa neúprosný lejak. Farby sa od strachu schúlili. Chceli sa skryť, a tak sa tisli k sebe.
Vtom prehovoril dážď: „Farby, vy ste sa zbláznili. Bojujete proti sebe a snažíte sa nad ostatnými získať prevahu. Neviete, že vás všetky stvoril Boh? Každú so zvláštnym, jedinečným a rozdielnym poslaním. On vás všetky miloval. Pochytajte sa za ruky a poďte so mnou. Boh vás chce rozšíriť do celého sveta v podobe dúhy. Bude to pre vás spomienka na jeho lásku a znamenie, že môžete žiť spolu v pokoji. On je vo vás prítomný ako nádej pre zajtrajšok.“
A tak Boh na očistenie zeme použil dážď a na nebo umiestnil dúhu. Keď ju uvidíte, spomeňte si, že máte myslieť jeden na druhého.