Okolo poludnia 13. mája 1917 sa Božia Matka zjavila po prvý raz trom pastierikom – Lucii, Hyacinte a Františkovi, v tzv. údolí dubov a olív. Na prosbu Najsvätejšej Panny sa 13. dňa v mesiaci po dobu šiestich mesiacov s ňou stretávali. Posolstvo, ktoré im odovzdala, vyzýva na pokánie, na modlitbu posvätného ruženca a tiež aj k zasväteniu sveta jej Nepoškvrnenému Srdcu.
13. októbra v tom istom roku sa odohral tzv. zázrak slnka. Desaťtisíce ľudí vtedy na vlastné oči videlo tento zvláštny jav. Panna Mária sa vtedy deťom predstavila ako Ružencová Panna Mária. Povedala im tiež toto: Je potrebné, aby sa ľudia polepšili, aby prosili za odpustenie svojich hriechov, a aby už neurážali nášho Pána. Posledná tretia časť fatimského posolstva sa týka hrozieb, ktoré vychádzali vtedy z ateizmu šíreného z Ruska, a tiež sa tu hovorí o potrebe zasvätenia sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, teraz už emeritný pápež Benedikt XVI., podal jasnú interpretáciu fatimského posolstva ešte v jubilejnom roku 2000. Tento jeho výklad prišiel v čase, keď sa množili súkromné zjavenia pochádzajúce hlavne z ľudovej zbožnosti a bolo potrebné zadefinovať kritérium ich pravosti. Napísal:
Kritériom pravdy a hodnoty súkromného zjavenia je jeho zameranie na samého Krista. Keď nás od neho vzďaľuje, keď sa stáva nezávislým alebo sa dokonca ponúka ako iný a lepší plán spásy, dôležitejším ako evanjelium, potom iste nepochádza od Ducha Svätého.
O pravosti fatimského zjavenia dnes Cirkev nepochybuje. Jeho posolstvo sa skrýva v naliehavosti k úkonu zasvätenia materinskému Srdcu Panny Márie. A keďže srdce v biblickom jazyku znamená centrum ľudskej bytosti; miesto, kde sa stretá rozum, vôľa, temperament a citovosť, z toho vyplýva, že iba ľudia čo majú čisté srdce podobné tomu aké má Mária, môžu uvidieť Boha. Hovorí o tom sám Ježiš vo svojich blahoslavenstvách: Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha (Mt 5, 8). Úcta k Srdcu Panny Márie nám teda účinne pomáha približovať sa k Bohu.
Vo veľkej pokore, vizionárka – sestra Lucia, povedala, že ona nie je povolaná k tomu, aby vysvetľovala zmysel a význam zjavenia. Povedala: Mne bolo dané videnie, nie jeho výklad. Interpretácia neprináleží „vidiacemu“, ale Cirkvi. Ako cieľ všetkých zjavení Matky Božej označila napomáhanie rastu vo viere, v nádeji a v láske. Hovorila: Všetko malo viesť k tomuto cieľu!
Mariánska úcta je nám katolíkom vlastná, je to naša výsada a radosť, naša útecha a sila na ceste za Kristom. Naše mariánske pútnické miesta nás vždy pozývajú k našej nebeskej Matke. Nájdime si čas na to, aby sme ju častejšie navštívili.