Skupina úspešných akademikov sa stretla na návšteve u ich starého učiteľa. Hneď začali debatovať o strese, ktorý sprevádza ich prácu a život vo všeobecnosti. Profesor im ponúkol kávu. Zašiel do kuchyne a vrátil sa s táckou, na ktorej bol veľký kávovar a rozmanité šálky: porcelánové, šálky z plastu, z krištáľu, niektoré jednoduché, iné zdobené, s klasickým tvarom aj umne tvarované. Pokojným hlasom im povedal, aby si vzali šálku a naliali si čerstvo uvarenú kávu.
Keď to urobili, starý učiteľ si zvlažil hrdlo a veľmi pokojne a trpezlivo sa prihovoril prítomným: „Uvedomili ste si, že šálky, ktoré vyzerali najlepšie, sa rozobrali skôr než tie, ktoré boli obyčajné a jednoduché? Je to prirodzené, lebo každý si pre seba vyberie radšej to lepšie. Toto je príčina vašich problémov.“ A pokračoval: „Šálky nezmenili kvalitu kávy. Šálka vlastne obsahuje alebo obaľuje to, čo pijeme. To, o čo vám išlo, bola káva, nie šálka; no inštinktívne ste si vyberali tie najkrajšie. Pozrite sa na šálky ostatných. Teraz si predstavte toto – život je káva. Námaha, peniaze, spoločenské postavenie, to sú obyčajné šálky, ktoré mu dávajú tvar a nesú ho, a druh šálky, ktorý máme, v skutočnosti kvalitu nášho života nepredurčuje ani nemení. Preto ak sa zameriame len na šálku, nevieme si vychutnať kávu. Vychutnávajte si kávu! Najšťastnejší ľudia nie sú tí, ktorí majú viac, ale tí, ktorí si vystačia s tým, čo majú. Preto si zapamätajte: žite jednoducho a v mieri. Milujte a buďte veľkodušní. Buďte solidárni a starostliví. Keď hovoríte, buďte láskaví. Zvyšok nechajte na Boha.“
Najbohatší človek nie je ten, kto má viac, ale ten, kto si vytvára menej potrieb.