Cesta, spaľujúce slnko, únava, smäd... „Daj sa mi napiť!“ To je prosba všetkých ľudských bytostí. Boh, ktorý sa stal v Kristovi človekom (Ján 1, 14), je schopný požiadať samaritánsku ženu: „Daj sa mi napiť!“ (Ján 4, 7).
Stretnutie Ježiša so Samaritánkou je pre nás pozvaním, aby sme okúsili vodu z inej studne a ponúkli niečo z toho, čo vlastníme. Rozdielnosť nás obohacuje. Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov je výnimočnou príležitosťou na modlitbu, počúvanie a dialóg. Dáva nám možnosť spoznať bohatstvo a hodnoty druhých, od nás odlišných, a aj prosiť Boha za dar jednoty.
Pochopenie vlastnej identity je dôležité na to, aby pre nás identita druhých nebola hrozbou. Ak sa totiž necítime ohrození, budeme schopní zažiť komplementárnosť tých druhých. Preto sú pre nás slová „daj sa mi napiť“ obrazom: piť vodu zo studne niekoho iného je prvým krokom k tomu, aby sme okúsili iný spôsob života. To nás vedie k vzájomnej výmene darov, ktorými sa obohacujeme. Ak dary druhých odmietame, spôsobuje to veľké škody spoločnosti i Cirkvi.
V 4. kapitole Jánovho evanjelia je Ježiš prichádzajúcim, unaveným a smädným cudzincom. Potrebuje pomoc a pýta si vodu. Žena je vo svojej zemi; studňa patrí jej ľudu s vlastnou tradíciou. Má vedro a teda má prístup k vode. Ale aj ona je smädná. Stretá sa s Ježišom a ich rozhovor poskytuje obom nečakané možnosti. Ježiš neprestáva byť Židom len preto, že pije z vody, ktorú mu ponúkla Samaritánka. Samaritánka ostáva sama sebou, hoci prijme, čo jej Ježiš ponúka. Ak uznáme, že sa potrebujeme navzájom, komplementárnosť sa v našich životoch uskutoční tým najobohacujúcejším spôsobom. Žiadosť „daj sa mi napiť“ predpokladá, že tak Ježiš, ako aj Samaritánka si žiadajú to, čo jeden od druhého potrebujú. Táto žiadosť – „daj sa mi napiť“ – nás núti uznať, že osoby, spoločenstvá, kultúry, náboženstvá a etniká sa potrebujú navzájom.
„Daj sa mi napiť“ navyše znamená etické konanie, ktoré uznáva, že pri uskutočňovaní poslania Cirkvi potrebujeme jedni druhých. Núti nás zmeniť svoj postoj a usilovať sa hľadať jednotu uprostred našej rozdielnosti, cez našu otvorenosť voči rôznym formám modlitby a kresťanskej spirituality.