Keď traja králi odchádzali z Betlehema, zdvorilo pozdravili Jozefa a Máriu, pobozkali malého Ježiška, pohladili vola a oslíka. Potom s povzdychom vysadli na svoje zvieratá a vydali sa na spiatočnú cestu.
„Naše poslanie sme splnili!“ povedal Melichar a zaštrngal postrojom svojej ťavy.
„Vraciame sa domov!“ zvolal Gašpar a potiahol opraty svojho bieleho koňa.
„Pozrite sa! Hviezda nás vedie aj naďalej,“ oznámil Baltazár.
Kométa na oblohe akoby zažmurkala a zamierila smerom na východ. Sprievod troch kráľov sa hadil k judejskej púšti. Hviezda ich viedla a králi pokojne a bezpečne napredovali. Hviezda bola taká veľká a žiarivá, že ju bolo dobre vidno aj cez deň. Tak mali králi o niekoľko dní na dohľad Horu víťazstiev, kde sa stretli, a ich cesty sa delili. Lenže práve tej noci márne hľadali hviezdu na oblohe. Zmizla.
„Naša hviezda tam už nie je,“ banoval Melichar. „Ani sme sa s ňou nerozlúčili.“ Jeho hlas mal plačlivý odtieň.
„Len pokoj!“ upokojoval ho Gašpar, ktorý mal praktického ducha. „Teraz to už zvládneme sami. Opýtame sa na cestu pastierov a okoloidúcich karaván.“
Baltazár úzkostlivo skúmal oblohu v nádeji, že znovu zazrie svoju hviezdu. Hlbokú a obrovskú zamatovú oblohu zdobili veľké i malé hviezdy, ale kométa s nezameniteľným zlatistým svetlom tam už veru nebola.
„Kam išla?“ sklamane sa opýtal.
Nikto neodpovedal. Mlčky pokračovali smerom na východ.
Tichá karavána sa ocitla na veľkej križovatke ciest. Ktorá je tá správna? Na úpätí kopca videli roztratené veľké stádo a vyhľadali pastiera. Bol to mladík s milým pohľadom a čiernou bradou. Mladý pastier podišiel k nim a bez váhania ukázal kráľom cestu, po ktorej mali pokračovať, a potom im jednoducho ponúkol mlieko a syr.
V tej chvíli sa na jeho čele objavilo malé nezameniteľné zlatisté svetlo.
Králi zamyslene pokračovali v ceste.
Po chvíli uvideli dedinu. Na prahu malého domčeka zbadali ženu, ktorá nežne kolísala svoje dieťatko. Baltazár si všimol na jej čele pod závojom zlatisté svetielko a usmial sa. Začínal chápať.
O niečo neskôr natrafili na kraji cesty na vodcu karavány. Naťahoval sa s jedným zo svojich dromedárov, ktorý spadol a celý jeho náklad sa rozsypal navôkol. Akýsi okoloidúci zastal a pomáhal mu postaviť úbohé zviera na nohy.
Baltazár jasne videl na čele súcitného chodca žiariť malé zlatisté svetielko.
„Teraz už viem, kde skončila naša hviezda!“ zvolal Baltazár nadšene. „Vybuchla a úlomky spadli všade, kde je dobré a šľachetné srdce!“
Melichar súhlasil: Naša hviezda naďalej ukazuje cestu do Betlehema a nesie posolstvo svätého Dieťaťa: dôležitá je láska.“
„Konkrétne skutky lásky a dobra spolu tvoria novú kométu,“ uzavrel Gašpar a usmial sa, lebo na čelách jeho druhov sa objavilo malé, no nezameniteľné zlatisté svetielko.
Sú ľudia, ktorí v sebe uchovávajú kúsok hviezdy – kométy. Volajú sa kresťania.