K bráne vedúcej do raja prišla pani, ktorá práve zomrela, a povedala svätému Petrovi:
– Svätý Peter, prišla som! Som spokojná, že som tu. Dúfam, že mi pridelíte nejaké pekné miesto...
– Na to sa musíme pozrieť! – odpovedal svätý Peter.
– Svätý Peter, ale veď ja som robila toľko skutkov lásky k blížnym!
– Správne, pani. Teraz sa však na to pozrieme v zozname...
– Viete, ja som vždy dávala a dávala som všetkým...
– Koľko ste dali, pani?
– Neviem, nepamätám sa, ale dávala som veľa!
– Ja vám poviem, pani, koľko ste dali blížnym: ročne to bolo 270 lír...
– Ako? Tak málo? To nie je možné!
Svätý Peter odpovedal:
– Drahá pani, tu sa nemýlime: tu je zaznamenané všetko, deň po dni. Povedzte mi však, koľko ste zaplatili za módu, šperky, kozmetiku? Spočítajte si to a potom mi povedzte... Je mi ľúto, nepošlem vás do pekla, ale trochu očistca potrebujete!
Hneď za ňou prišiel k nebeskej bráne aj pán farár, ktorý jej udelil pomazanie chorých a hneď potom zomrel, lebo ho zrazilo auto. Svätý Peter ho prijal a povedal mu:
– Vy ste farárom tej panej, ktorá sem práve prišla... Pozrime sa, čo ste urobili. Tu je napísané, že ste dobre vyučovali katechizmus, ste zbožný, navštevovali ste chorých... Niečo tu však chýba: nemali ste odvahu pripomínať svojim veriacim, že sú povinní dávať almužnu. Nemali ste odvahu jasne povedať, čo o tom hovorí Božie slovo, či už zo strachu, alebo preto, aby veriaci nešomrali, alebo aby ste pokojne žili a nemali ťažkosti... Neboli ste pre svojich farníkov vodcom: sledovali ste svoje vlastné záujmy. Aj vy potrebujete trochu očistca...
V očistci sa pán farár stretol s paňou.
– Pán farár, som tu vašou vinou!
– Pani, ja som tu vašou vinou!
A obaja si vzdychli:
– Keby som to bola vedela...
– Keby som mal trochu viac odvahy...