Mama chcela podnietiť svoje dieťa, aby sa zdokonaľovalo v hre na klavíri, preto ho vzala na koncert veľkého klaviristu Paderewského.
Len čo si sadli, matka zbadala o dva rady nižšie svoju známu a išla ju pozdraviť. Chlapec sa mamy nevedel dočkať, a tak vstal a vybral sa hľadať ju. Naďabil na dvere, na ktorých bolo napísané: „Vstup zakázaný.“
Keď stlmili svetlá a mal sa začať koncert, matka sa vrátila na svoje miesto. Zistila, že jej syn tam nie je. Znepokojená ho hľadala pohľadom, keď tu zrazu sa opona roztiahla a svetlo ožiarilo veľkolepý klavír uprostred scény.
Šokovaná matka uvidela svojho syna, ako sedí za klavírom a spokojne hrá.
V tej chvíli vošiel na javisko maestro. Rýchlo podišiel ku klavíru a zašepkal chlapcovi do ucha: „Neprestávaj, hraj ďalej.“
Paderewski si sadol vedľa neho, vystrel ľavú ruku a začal ho sprevádzať. Potom pravou rukou objal dieťa okolo pliec a rozvinul pekný aranžmán. Starý maestro a mladý žiačik zmenili trápnu situáciu na nádhernú kreatívnu exhibíciu.
Toto sa stáva, keď je človek s Bohom. Keď urobíme všetko, čo je v našich silách, výsledkom je pôvabná a plynulá melódia. Pod rukami Maestra sa však naše diela stávajú výnimočnými. Keď nabudúce budeš chcieť vytvoriť niečo dôležité (môže to byť každý deň), dávaj pozor. Budeš môcť počuť hlas Maestra, ktorý ti šepká: „Neprestávaj, hraj ďalej.“ Na svojich pleciach pocítiš jeho láskavé objatie. Zistíš, že jeho mocné ruky chcú hrať s tebou koncert života.