V čase pobytu v Gdaňsku sa Ján Pavol II. vrátil od Pomníka padlých do svojej rezidencie v Oliwie. Mal si tu trochu odpočinúť pred ďalšími povinnosťami
a zúčastniť sa obeda s významnými hosťami. Pápež sa teda odobral do svojej izby a hostia na neho pokojne čakali. Ale toto čakanie sa čoraz viac predlžovalo, Svätý otec zo svojej izby nevychádzal. Rozrušený o. Tadeusz Goclowski teda vošiel do predizby a opýtal sa pápežovho kaplána, preláta Stanislawa Dziwisza, čo sa stalo: "Pán prelát, pozvaní hostia čakajú a začínajú byť netrpezliví!"
Prelát Dziwisz iba ukázal na dvere kaplnky a povedal: "Len sa pozrite, pán biskup!"
Dvere kaplnky boli trochu pootvorené. Cez škáru bolo vidieť vnútro kaplnky a Jána Pavla II., ktorý sa s veľkým sústredením modlil krížovú cestu. Tento človek, veľmi unavený, obklopený tisíckami ľudí a záležitostí, namiesto toho, aby si aspoň trochu odpočinul, šiel do kaplnky modliť sa. Zdalo sa, že pohrúžený do modlitby odsúva od seba všetky problémy. Biskup Goclowski hľadel na neho veľmi dojatý a prekvapený. Neskôr, vždy, keď na to spomínal, hovoril: "Bol to jeden z mojich najsilnejších zážitkov a tiež veľké ponaučenie!"
Kazimierz Pietalowski – Úsmev Jána Pavla II.