Skala jedného dňa vyhlásila: „Som najsilnejšia!“ Začulo to železo a rieklo: „Ja som silnejšie než ty! Chceš sa presvedčiť?“ Tí dvaja sa hneď pustili do boja, až napokon zo skaly zostal len prach.
Železo potom povedalo: „Ja som najsilnejšie!“ Keď to počul oheň, ozval sa: „Ja som silnejší ako ty! Chceš to vidieť?“ Pustili sa do seba a železo sa nakoniec roztavilo.
Oheň vtedy povedal: „Ja som naozaj najsilnejší!“ Počula to voda a riekla: „Ja som silnejšia než ty! Ak chceš, dokážem ti to.“ Začali zápasiť a voda uhasila oheň.
Vtedy voda vyhlásila: „Ja som najsilnejšia!“ Začulo to slnko a povedalo: „Ja som ešte silnejšie! Pozri sa!“ Bojovali spolu, pokiaľ slnko nenechalo vodu vypariť sa.
Slnko oznámilo: „Ja som najsilnejšie!“ Keď to počul oblak, povedal: „Ja som silnejší! Aha!“ Pustili sa do boja a oblak zahalil slnko.
Oblak riekol: „Ja som najsilnejší!“ Lenže vietor povedal: Ja som silnejší než ty! Hneď ti to ukážem.“ A vietor odfúkol oblak.
Vietor povedal: „Ja som ale silný!“ Hory na to: „My sme ešte silnejšie než ty!“ Začali zápasiť a vietor uviazol medzi hrebeňmi hôr.
Hory povedali: „Sme silné!“ Lenže ich začul človek a riekol: „Ja som silnejší než vy! Ak to chcete vidieť...“
Človek obdarený prenikavým umom vyhĺbil do hôr otvory a zabránil im v tom, aby väznili vietor.
Keď človek zlomil silu hôr, vyhlásil: „Ja som najmocnejší tvor, aký kedy bol!“
Potom však prišla smrť a človek, ktorý bol presvedčený o svojej múdrosti a sile, vydýchol naposledy a zomrel.
Smrť sa už radovala, keď zrazu prišiel muž a po troch dňoch od svojho úmrtia vstal a porazil smrť.
„On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia zavrhli, a on sa stal kameňom uholným. A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 11 – 12).