Keď architekt vymýšľa podobu novej budovy, často zhotovuje aj model, aby si tí, ktorí projekt financujú, dokázali lepšie predstaviť výsledný produkt. V istom zmysle sa práve toto odohráva v evanjeliu na sviatok Premenenia Pána. Samozrejme, premenenie potvrdzuje, že Ježiš je Boh. Ale takisto nám predstavuje zmenšený "model" toho, ako sa premeníme, keď príde Ježiš v sláve.
Musel to byť udivujúci úkaz. Ježiš sa pred Petrom, Jakubom a Jánom premenil. Jeho tvár žiarila ako slnko. Jeho odev mu zbelel ako svetlo. Apoštoli zaplavení nadpozemskou slávou onemeli. Pre porovnanie si predstavte, ako apoštoli najbližšie uvidia Ježiša "pozdvihnutého". Na vrchu Tábor bol vyvýšený v sláve. Ale na Golgote bol vyzdvihnutý vysoko na kríži, doráňaný na nepoznanie. Jeho telo zaliate krvou tam viselo zbičované, lapajúce po dychu, prebodnuté.
Nie je to najväčšia irónia? Toho istého Ježiša, ktorého ľudia odsúdili a popravili, Boh vyhlasuje za milovaného, pôvabného a hodného všetkej slávy a úcty. Aký máme z tohto kontrastu dojem?
Po prvé, vieme, že Ježišovi môžeme veriť. Ľudstvo ho odsúdilo, ale Boh ho povýšil a dal mu moc uzdravovať a zachraňovať. Je milovaný Boží Syn, prebodnutý pre naše hriechy. Ale teraz vládne v sláve.
Po druhé, môžeme dôverovať v prísľub nášho zmŕtvychvstania. Keď budeme aj naďalej veriť Ježišovi a podriadime sa jeho Duchu, úplne nás to premení. Tak ako Ježiš na vrchu Tábor aj my budeme v deň jeho slávneho príchodu vyvýšení, bez poškvrny a nádherne žiariví. Určite sa niekedy cítime zohavení, keď sa usilujeme v tomto svete nasledovať Ježiša. Ale nikdy nesmieme stratiť svoje presvedčenie. Máme Božie prisľúbenie premenenia. A moc jeho Ducha nám pomôže nenechať sa oklamať.
Otče, chcem dnes byť blízko pri Ježišovi. Už sa neviem dočkať, kedy budem s tebou. Prosím, vylej na celú Cirkev svojho Ducha. Povzbuď nás všetkých a daj nám poznať, ako veľmi nás miluješ a túžiš nás premeniť.