Ježiš bol vzatý z tej istej hory, z ktorej bol vzatý pred veľradu. Miesto, kde zaznelo definitívne „áno“ krížu sa stalo miestom, z ktorého zaznelo „choďte a učte“. Učiaci musí byť svedkom, pretože svedectvo je najlepšou matériou. Znamená to žiť s Ježišom, byť s ním vo chvíli, keď sa potí krvou, aj vtedy, keď vystupuje do neba. Dokonca aj vtedy, keď je nebo ďaleko, keď z neho nik neodpovedá a anjel sa pýta: „Čo stojíš a hľadíš? Nesnívaj, kráčaj!“ Ak je Pán tu, ľahko sa hovorí „hľa Baránok Boží.“ Problém prichádza, keď Ježiš odchádza. Ak sa obzerám a nevidím ho, všade je len púšť a tlačiaci sa dav čaká na „živú vodu“, mám dve možnosti: buď to zbalím, alebo si spomeniem na Ježišove slová: „Ja som s vami po všetky dni... Aj keď nepočujete, nevidíte, necítite.“ Vtedy viem, že nado mnou bdie, stará sa. Viem, že „Ja Som“ je so mnou „až do skončenia sveta...“