V jednej zapadnutej dedinke žil sedliak, ktorého živilo políčko. Obrábal ho spolu so svojou manželkou a synom s pomocou koníka.
Jedného dňa si nevšimli, že nezavreli poriadne ohradu, a koník ušiel.
Keď sa o tom dozvedeli susedia, zvolali: „Úbožiak, také nešťastie! Ako budeš teraz pracovať?“ Sedliak pokojne a nezúčastnene odvetil: „Šťastie či nešťastie, ktovie?“
Susedov táto čudná odpoveď prekvapila. Kôň sa o pár týždňov vrátil a priviedol so sebou stádo divých koní, ktoré hneď uzavreli do ohrady. Keď to susedia uvideli, vykríkli: „Toľké šťastie!“
Muž znovu len spokojne riekol: Šťastie či nešťastie, ktovie?“
Susedov jeho odpoveď opäť zarazila. O pár dní neskôr sa syn hral s koňmi. Spadol a zlomil si nohu. Susedia hneď volali: „Také nešťastie! Čo si teraz počneš?“
Sedliak znovu len povedal: „Šťastie či nešťastie, ktovie?“
Susedia už nevedeli, čo si majú o sedliakovi myslieť.
„Asi sa zbláznil!“ nazdávali sa.
O niekoľko týždňov neskôr sa v dedine objavili vojaci, ktorí verbovali mladých mužov do vojny.
Keď vošli do sedliakovej chatrče, našli tam len krívajúceho mladíka a, samozrejme, vyradili ho, zatiaľ čo ostatní mládenci museli narukovať. Susedia mohli len závidieť: „Toľké šťastie!“
A múdry sedliak opäť len pokojne odvetil: Šťastie či nešťastie, ktovie?“
Nad všetkým je Prozreteľnosť.
„Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov“ (Mt 10, 29 – 31).