Liturgické dni

 

I. Liturgické dni vo všeobecnosti

Každý deň je posvätený liturgickými úkonmi Božieho ľudu, najmä však eucharistickou obetou a liturgiou hodín.

Liturgický deň trvá od polnoci do polnoci. Avšak oslava nedele a slávnosti sa začína už večer predchádzajúceho dňa – vigília, prvé vešpery.

 

II. Nedeľa

Podľa apoštolskej tradície, ktorá má svoj pôvod v samom dni Kristovho zmŕtvychvstania, Cirkev slávi veľkonočné tajomstvo v prvý deň každého týždňa, ktorý sa nazýva deň Pánov čiže nedeľa. Preto nedeľu treba považovať za prvotný sviatočný deň.
Nedeľa pre svoju osobitnú dôležitosť ustupuje čo do slávenia iba slávnostiam a sviatkom Pána; avšak nedele adventné, pôstne a veľkonočné majú prednosť pred všetkými sviatkami Pána a pred všetkými slávnosťami. Slávnosti, ktoré pripadajú na tieto nedele, treba preložiť na predchádzajúcu sobotu.
Na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Avšak:

  1. v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny;

  2. v nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána;

  3. v nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej Trojice;

  4. v poslednú nedeľu cezročného obdobia je slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru.

 

III. Slávnosti, sviatky, spomienky

Pri slávení ročného cyklu Kristových tajomstiev Cirkev s osobitnou láskou uctieva preblahoslavenú Bohorodičku Máriu a veriacim predkladá na úctu aj spomienky mučeníkov a iných svätých.
Oslava svätých, ktorí majú univerzálny význam, je povinná v celej Cirkvi. Úcta ostatných svätých je buď uvedená v kalendári ako ľubovoľná, alebo sa ponecháva miestnej cirkvi alebo niektorému národu alebo niektorej reholi.
Liturgické slávenia podľa ich významu rozlišujeme a nazývame takto: slávnosť, sviatok, spomienka.
Slávnosti sú zvlášť význačnými dňami. Ich slávenie sa začína prvými vešperami v predchádzajúci deň. Niektoré slávnosti majú aj vlastnú omšu vigílie. Táto omša sa berie v predvečer sviatku, ak sa slávi omša vo večerných hodinách.
Slávenie Veľkej noci a Vianoc, ktoré sú najväčšími slávnosťami, trvá nepretržite osem dní. Obe tieto oktávy sa riadia vlastnými predpismi.
Sviatky sa slávia v rozsahu jedného dňa, a preto nemajú prvé vešpery, ak len nejde o sviatky Pána, ktoré pripadajú na nedeľu v cezročnom období a na nedeľu vo vianočnom období a nahradzujú nedeľňajšiu liturgiu hodín.
Spomienky sú povinné alebo ľubovoľné. Ich slávenie sa zosúladí so slávením príslušného dňa podľa predpisov uvedených vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála a Liturgie hodín.
Povinné spomienky, ktoré pripadnú na pôstne všedné dni, možno sláviť len ako ľubovoľné spomienky.
Ak sú predpísané v kalendári na jeden deň viaceré ľubovoľné spomienky, možno z nich sláviť iba jednu; ostatné sa vynechajú.
V soboty cezročného obdobia, ak na ne nepripadá povinná spomienka, môže sa sláviť ľubovoľná spomienka na preblahoslavenú Pannu Máriu.

 

IV. Všedné dni (férie)

Dni v týždni, ktoré nasledujú po nedeli, nazývajú sa všednými dňami alebo fériami. Slávia sa však rozdielne podľa vlastnej dôležitosti:

  1. Popolcová streda a dni Veľkého týždňa, od pondelka do štvrtka včítane, majú prednosť pred každým iným slávením.

  2. Adventné dni od 17. do 24. decembra vrátane a všedné dni pôstne majú prednosť pred povinnými spomienkami.

  3. Ostatné všedné dni ustupujú všetkým slávnostiam a sviatkom a zosúladia sa so spomienkami.

Cirkev obyčajne slávi svätých v deň ich narodenia pre nebo, čiže v deň úmrtia.

 

 

Prikázané sviatky sú slávnosťou. Svätíme ich účasťou na sv. omši a nepracujeme.

 

Slávnosti Pána:

 

Zjavenie Pána 6.1.

Ľudové pomenovanie: sviatok Troch Kráľov. Táto slávnosť má v sebe tri skutočnosti:

1. poklona troch kráľov, čiže zjavenie sa pohanom;

2. krst v Jordáne;

3. prvý zázrak v Káne.

V tento deň sa z Evanjelia dozvieme o mudrcoch, ktorí sa išli pokloniť Pánu Ježišovi.

 

Slávnosť Narodenia Pána 25.12.

Táto slávnosť má oficiálne určený termín od roku 336, ale bola známa skôr. Tradícia nám hovorí, že v tento deň mohli kňazi odslúžiť 3 omše (o polnoci, na úsvite a cez deň).

 

Nanebovstúpenie Pána

Pohyblivý prikázaný sviatok, ktorý nemá pevný termín. Slávi sa na 40. deň po Veľkej noci. V tento deň sa z Evanjelia dozvieme o tom ako Pán Ježiš vystúpil na nebesia k Otcovi, aby nám pripravil miesto.

 

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

Pohyblivý prikázaný sviatok, ktorý sa slávy vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice.

Cirkev si týmto sviatkom viac uvedomuje a oslavuje poklad, ktorý má, čiže Kristovo Telo a Krv prítomné v podobe chleba a vína v Eucharistii. V mnohých mestách a dedinách sa v tento deň konajú Eucharistické procesie.

 

Slávnosti Panny Márie:

 

Slávnosť Panny Márie Bohorodičky 1.1.

Týmto sviatkom v prvý deň kalendárneho roka zveruje Cirkev celý nový rok Bohom vyvolenej Matke, Božieho Syna, Ježiša Krista.

 

Nanebovzatie Panny Márie 15.8.

Je to najstarší mariánsky sviatok. Pannu Máriu si Nebeský Otec vzal k sebe do neba s telom i dušou. Panna

 

Nepoškvrnené Počatie Panny Márie 8.12.

Panna Mária ako jediný človek bola pre budúce zásluhy svojho Syna uchránená od dedičného hriechu. V tento deň slávime mimoriadnu Božiu lásku a zároveň výsadu Panny Márie. Tento sviatok sa slávil najskôr iba vo Východnej Cirkvi (8.stor.). Západná Cirkev ho prijala až neskôr (9.-11. stor.). Prikázaným sa stal až roku 1854.

 

Slávnosti svätých:

 

Slávnosť sv. apoštolov Petra a Pavla, apoštolv 29.6.

Je to slávnosť dvoch najväčších apoštolov Cirkvi. Petra ustanovil Pán Ježiš za hlavu Cirkvi a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme asi v roku 67. Peter bol ukrižovaný dole hlavou a Pavol bol sťatý.

Slávnosť sa spomína od roku 354.

 

Všetkých svätých 1.11.

V tento deň slávi Cirkev pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc. Každý deň v roku zasvätila svätá Cirkev úcte niektorého svätého alebo svätice, aby ich život bol pre nás príkladom. Touto slávnosťou sme povzbudzovaní, aby sme aj my túžili po svätosti.

V 4. a 5. storočí sa tento sviatok slávil počas veľkonočného obdobia. V roku 835 bol tento sviatok určený na 1.novembra.