Mesiac máj je v našej katolíckej tradícii oddávna prežívaný ako mariánsky mesiac. Je považovaný za jeden z najkrajších mesiacov alebo za najkrajší mesiac v roku, lebo v ňom sa nám najviac ukazuje krása prírody a sila jej životaschopnosti. Všade okolo nás sa vzmáha život, rastlinstvo sa rozvíja, prichádza teplo a to všetko napĺňa človeka šťastím a upriamuje jeho vďačný pohľad na Boha, ktorý je darcom tohto všetkého.
Práve tento mesiac si uctievame Pannu Máriu, pretože ona v duchovnom zmysle predstavuje krásu Božieho života v človekovi a silu čnostného života s pomocou Božej milosti. Počiatky májových pobožností siahajú do 14. storočia a v germánskych oblastiach súvisia s uctievaním svätého Kríža, s prosbami za úrodu a za dobré počasie. Od 18. stor. začali mať pobožnosti počas mesiaca máj mariánsky ráz. Začiatkom 19. stor. sa na rôznych miestach Talianska konali verejné mariánske modlitby. Vďaka jezuitom sa májové pobožnosti z Talianska rozšírili do ďalších európskych krajín (Francúzska, Nemecka, Belgicka) a dostali sa i k nám. Významnú úlohu zohralo aj vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie v roku 1854. V mnohých diecézach bola dogma ohlásená počas mariánskeho mesiaca máj. V čase obidvoch svetových vojen v 20. storočí pápeži Benedikt XV. a Pius XII. výslovne žiadali, aby sa počas májových pobožností, tak doma v rodinách ako aj v kostoloch, veriaci modlili za pokoj vo svete. V máji 1917 sa začali zjavenia Panny Márie vo Fatime. Obsahom májových pobožností sa stala meditácia o Panne Márii, spievanie mariánskych litánií, väčšinou Loretánskych a recitovanie mariánskych modlitieb.