Istej hebrejskej komunite, ktorá starostlivo dodržiavala svoje náboženské tradície a zákony, oznámili, že počas Veľkej noci príde Mesiáš. Vraj začne svoju misiu práve v ich spoločenstve.
V sobotu sa všetci zhromaždili.
Ženy pripravili večeru, pričom ešte úzkostlivejšie dodržiavali to, čo im predpisovala tradícia a zákon. Muži dlho nacvičovali hudbu, spevy a tance. Vedeli, že tej noci konečne príde Mesiáš. Slávnosť sa začala...
Polnoc: Každú chvíľu ho uvidia!
Jedna hodina ráno: Už-už tu bude.
Dve: Srdcia tĺkli prudšie.
Tri: Začali pociťovať únavu.
Štyri: Niektorí začali klesať na duchu.
Päť: Všetci podriemkavali a zívali... Ešte neprišiel...
Na poludnie Mesiáš konečne zaklopal na bránu!
Vstúpi a slušne sa ospravedlnil: “Prepáčte, ale stretol som jedno dieťa, ktoré plakalo, tak som sa pri ňom zastavil, aby som ho utešil.“
Kým budú na svete plačúce deti, Mesiáš nepríde.