Raz, keď sa Mojžiš potuloval po púšti, stretol sa s jedným pastierom. Strávil s ním celý deň a pomáhal mu dojiť ovce. Keď sa zvečerilo, Mojžiš si všimol, že pastier nalieva trochu z najlepšieho mlieka do misky a kladie ju na kameň blízko chatrče.
Mojžiš sa ho spýtal, prečo tam to mlieko dáva. Pastier povedal, že je to mlieko pre Boha.
Mojžiš bol zvedavý a požiadal pastiera, aby mu to vysvetlil. „Vždy odkladám trochu najlepšieho mlieka a obetujem ho Bohu,“ povedal pastier.
Mojžišovi sa to nezdalo a preto chcel pastiera upozorniť na naivnosť jeho viery. Spýtal sa ho: „A Boh to mlieko vypije?“
„Samozrejme!“ odpovedal pastier.
Mojžiš mu začal vysvetľovať, že Boh je čistý duch a preto mlieko piť nemôže. Pastier mu neveril. Mojžiš mu poradil, aby sa skryl za krík, aby videl, či Boh skutočne príde a to jeho mlieko vypije.
Keď sa zotmelo, pastier sa skryl za krík a v mesačnom svite videl, ako sa k miske zakráda líška, ako pozerá na všetky strany a hltavo sa vrhá na mlieko a potom zmizne v púšti.
Pastier bol na druhý deň smutný.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Mojžiš.
„Mal si pravdu,“ zastonal. „Boh je čistý duch a nechce moje mlieko.“
Mojžiš prekvapene zvolal: „Mal by si byť spokojnejší, že poznáš Boha lepšie ako pred niekoľkými dňami.“
„Áno,“ pripustil pastier. „Ale to mlieko bola jediná vec, ktorou som mohol prejaviť Bohu svoju lásku.“
Mojžiš pochopil. Utiahol sa do ústrania a začal sa zo všetkých síl modliť. V noci sa mu zjavil Boh a povedal mu:
„Mojžiš, urobil si chybu. Je pravda, že som čistý duch, ale rád som prijímal pastierovo mlieko, ktoré mi na znak svojej lásky každý deň obetoval. Nepotreboval som ho, a preto som ho nechával tej pažravej líške.“
Niektorí ľudia si myslia, že sú veľmi múdri a vysmievajú sa viere jednoduchých ľudí a stareniek. Nikdy by sme nemali zabúdať pripomínať Ježišovu radostnú modlitbu: Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. (Mt 11, 25-26)