Keď sa modlíš sám, buď úprimný a vyjadruj sa celkom jednoducho. Jednoduchosť nie je hriechom ani pri verejnej modlitbe, ale keď sa rozprávame s Bohom osobne – len Ty a Boh – akákoľvek formálnosť, vonkajšia úprava alebo rečnícky prejav sú zbytočné.
Modli sa nahlas. Nie azda preto, aby ťa počuli aj na ulici. Je oveľa lepšie modliť sa nielen v myšlienkach, ale vyjadrovať ich aj slovami. Ak svoje potreby vyjadríme, pomáha nám to lepšie ich rozpoznať.
V osobnej modlitbe buď otvorený a čestný. Nehovor to, čo necítiš. Nevyznávaj hriechy a chyby, ktoré nemieniš zanechať. Nič nezamlč a nič si nenechávaj pre seba. Pamätaj, že sa rozprávaš s Tým, kto Ti vidí priamo do srdca; nič pred ním neutajíš.
Svoju modlitbu ber vážne. Slová nemusia byť pôsobivé; ide o túžby, ktoré máš v srdci – tie musia byť silné a intenzívne. „Opravdivá modlitba úprimne veriaceho má veľkú moc.“ Nedbalá a ospalá prosba nemá nijaký zmysel.
Nevysmievaj sa v modlitbe Bohu; nič nepredstieraj. Nepros ho, aby prišiel k tebe. Vieš predsa, že nikdy nie je ďaleko od toho, kto ho hľadá. Boh odpovedá na takúto modlitbu skôr, ako ju vyslovíš. Nepros Boha, aby za teba urobil to, čo dal za úlohu urobiť tebe.
Pros vždy za konkrétne potreby toho dňa a hodiny – aby si zvíťazil v boji, odolal pokušeniu, splnil čo najlepšie svoju povinnosť, uniesol ťažký žiaľ, ochotne pomohol, ovládal sa, nikoho neurazil atď. Svoju modlitbu mysli životne vážne. Nech sa stane najreálnejšou a najnaliehavejšou záležitosťou tvojho života.