Otvorené dvere kňazských seminárov v dnešnú nedeľu pozývajú veriacich nazrieť do „dielní”, v ktorých Boh plní prísľub, daný nám prostredníctvom proroka Jeremiáša: „I dám vám pastierov podľa svojho srdca…”(Jer 3, 15) Okrem tých, ktorí sa tu pripravujú na svoje budúce kňazské povolanie, sa však pozornosť iste upiera aj na jedinečný model každej pastoračnej činnosti – na osobu Ježiša Krista, ktorý dnes o sebe hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.“ (Jn 10, 27-28). On je dobrým pastierom pre každého z nás. Časť svojej starostlivosti prejavuje cez tých, ktorí sa osobitne odovzdávajú do jeho služby. Veríme tejto jeho starostlivosti a vieme ju prijať?
Často máme pocit, že momentálne podmienky doma, v rodine, v zamestnaní, vo farnosti nám bránia rozvíjať svoj prirodzený i duchovný život tak, ako by sme si priali. Alebo nás trápi vedomie, že nám chýbajú potrebné vlastnosti, sily, čnosti a dary, aby sme mohli uskutočniť tie nádherné ideály kresťanského života. A pritom by niekedy stačilo tak málo, aby všetko bolo iné a aby sme postupovali dopredu míľovými krokmi: iný pohľad, plný dôvery a nádeje, založený na istote, že nám nemôže nič chýbať.
Často žijeme v ilúzii: myslíme si, že keby sa zmenilo naše okolie, všetko by išlo inak. Avšak nie vonkajšie okolnosti, ale naše srdce sa potrebuje zmeniť! Potrebuje sa opäť s bezvýhradnou dôverou oprieť o Boha, ktorý nielen vie, čo nám chýba, ale je aj dostatočne schopný postarať sa o nás.
Ktosi raz povedal, že „Boh nemá nič iné na práci, len tu byť s nami a pre nás. Má na starosti celý vesmír, no kvôli nám ho dokáže zanechať”. Boh, tak ako nám to sprítomňuje jeho Syn, Ježiš Kristus, je pastierom, ktorý nechce byť bohatý na počet ovečiek. Keby to tak bolo, uspokojil by sa s tými deväťdesiatimi deviatimi. On však chce, aby ovečky boli bohaté na jeho lásku a starostlivosť. Bez jeho milujúcej prítomnosti sú odkázané na nezmyselné blúdenie. A to je dôvod, prečo mu záleží na každej jednej.
Nech sme teda kdekoľvek a nech prežívame čokoľvek, pamätajme na to, že Boh je veľmi blízko nás, a chce sa nám darovať. Treba len prosebne vystrieť k nemu svoje prázdne ruky, ako dieťa, ktoré cíti závislosť od svojich rodičov a vie, že v nich má istotu uspokojenia svojich potrieb.
Ak teda ten, ktorý dokázal za nás položiť svoj život, povedal: „Ja som dobrý pastier”, potom zaiste vedel, čo hovorí, a my tomu môžeme veriť.