Názov Popolcovej stredy je odvodený od žehnania popola, ktorým sa v tento deň v katolíckych kostoloch označujú čelá veriacich so slovami: Memento homo, quia pulvis es – Pamätaj človeče, prach si a na prach sa obrátiš. Akoby Cirkev – čo sa jej napokon aj často vyčíta – chcela človeka obrať o jeho životný optimizmus, perspektívy i nádeje, ba i ľudskú dôstojnosť. Aký si úbohý, človeče! Si ako ten popol! Naozaj chce cirkevné učenie takto znížiť korunu tvorstva?
Naopak. Tento deň, hoci má príchuť smútku a nie je rovnaký ako predchádzajúci deň, je krásny v tom, že nám dáva možnosť uvedomiť si svoju veľkosť. Nebudem prismelý, keď poviem, že by sa Popolcová streda mala sláviť ako Medzinárodný deň ľudskej dôstojnosti. Posúďte sami: Keď slávny maliar Oskar Kokoschka robil portréty, ľudia boli pri pohľade na seba často zhrození. Nikdy sa nenazdali, že tak vyzerajú. Nikdy nevideli samých seba tak, ako ich videlo oko veľkého znalca ľudí, ktoré sa nedalo ničím ovplyvniť.
I my často strkáme hlavu do piesku. Nasadzujeme si masku, pretože sa bojíme odkryť svoju pravú tvár. Žijeme tak, akoby náš život nemal cenu. Len aby sme prežili. A predsa, život každého z nás má nesmiernu hodnotu – predovšetkým v Božích očiach sme veľkí. Božia všemohúcnosť na mňa myslí. Boh ma miluje, volá ma svojim synom a svojou dcérou. Je to azda málo? Konvertita dr. Hynek hovorí: „Nie si samotná, moja duša. Ten, ktorý ťa urobil božskou, žije v tebe.“
Popolcová streda i nasledujúce dni sú pre nás veľkou príležitosťou strhnúť zo seba masku, vyzliecť starého človeka a obliecť si nového. Nový človek je ten, ktorý sa nechá usmerňovať Božím Duchom až do posledných záchvevov svojej osobnosti. Teda je viac človekom, človekom lepším i krajším.
Viliam Judák: Pôstne a veľkonočné zamyslenia