K istému veľmi múdremu mužovi prišiel raz jeden mladík a povedal: „Nerozumiem si už so svojimi rodičmi. Každý deň hádka. Sú takí zaostalí. Nemajú zmysel pre moderné veci. Čo mám robiť? Utečiem z domu!“
Muž odpovedal: „Mladý priateľu, viem ťa dobre pochopiť. Keď som mal toľko rokov ako ty, boli moji rodičia práve takí nevzdelaní. Nedalo sa to vydržať. So starými ľuďmi však musíš mať trpezlivosť. Vyvíjajú sa pomalšie. Po desiatich rokoch sa už toľko doučili, že sa s nimi dalo už celkom rozumne rozprávať. A čo mám povedať tebe? Dnes, po dvadsiatich rokoch – či veríš alebo nie – keď si neviem rady, spýtam sa svojich starých rodičov. Tak sa môžu zmeniť!“.
Takéto premeny sa odohrávajú aj na inej „rovine“. Neprekvapuje nás, že Augustín sa po naozaj zhýralom živote stal jedným z najväčších cirkevných otcov? Nežasneme nad zmenou Františka, ktorého všetci považovali za playboya a rozmaznaného jedináčka?