Jedno dievča sa raz vybralo za svojou mamou, aby sa jej posťažovalo, aký je k nej život krutý. Už nevedela, čo si počať, a mala chuť vykašľať sa na všetko. Každodenný boj s osudom ju vyčerpával. Mala pocit, že len čo sa jeden problém vyrieši, objaví sa druhý a veci sa znovu skomplikujú.
Mama ju pozvala do kuchyne. Do troch kastrólikov naliala vodu, postavila ich na sporák a naplno pod nimi zapla horáky. Voda v nich čoskoro začala vrieť. Do prvého dala mrkvu, do druhého vajíčko a do tretieho mletú kávu. Na chvíľu nechala vodu bez slova vrieť. Asi po dvadsiatich minútach vypla oheň. Vybrala mrkvu a položila ju na tanierik. To isté urobila s vajíčkom. Kávu scedila a naliala do šálky.
Matka povedala dievčaťu, aby pristúpilo k nej a dotklo sa mrkvy. Dcéra to urobila a zistila, že mrkva je mäkká. Potom jej matka kázala, aby vzala do ruky vajce a rozbila ho. Keď ho ošúpala zbadala, že vajíčko varom stvrdlo. Napokon jej povedala, aby vypila kávu. Len čo dievča zacítilo lahodnú vôňu nápoja, ktorý pilo, začalo sa usmievať.
Dievčina sa opýtala matky: „Čo mi tým všetkým chceš povedať?“
Matka jej vysvetlila, že každá z tých troch vecí musela prejsť tou istou nepríjemnou skutočnosťou – vriacou vodou. Každá z nich však zareagovala iným spôsobom.
Mrkva išla do vody pevná a tvrdá, ale po boji s vriacou vodou zoslabla a zmäkla.
Vajce sa dostalo do vody krehké. Jemná škrupina chránila jeho tekuté vnútro, ale to po boji s vodou stvrdlo.
Mletá káva sa však správala úplne jedinečne. Keď ju vsypali do vriacej vody spojila sa s vodou a zmenila ju!
„S ktorou z týchto troch vecí by si sa stotožnila?“ opýtala sa matka dcéry. „Ako odpovieš, keď zaklope na tvoje dvere zlý osud? Ako mrkva, ktorá zmäkne? Ako vajce, ktoré si zatvrdí srdce? Alebo si ako káva, ktorá zmení vodu tým najlepším, čo v sebe nosí?“
Utrpenie je ako dláto sochára – odhalí, čo je v tebe.