Uprostred mesiaca august kresťania Východu i Západu slávia slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. V Katolíckej cirkvi bola dogma o Nanebovzatí vyhlásená v roku 1950 pápežom Piom XII. Avšak korene tohto sviatku siahajú k viere prvých storočí Cirkvi. Na Východe je tento sviatok ešte aj dnes nazývaný Usnutie Panny Márie. Na jednej starej mozaike v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, ktorá je inšpirovaná samotnou orientálnou ikonou Usnutie, sú zobrazení apoštoli, ktorí upovedomení anjelmi o pozemskom konci Ježišovej Matky, sa zišli okolo lôžka Panny Márie. Uprostred je Ježiš, ktorý drží okolo ramien dievčatko: a Mária, ktorá sa stala ‚malou’ pre Božie kráľovstvo, je Pánom odprevádzaná do neba.
Na stránkach Lukášovho evanjelia z liturgie slávnosti Nanebovzatia Panny Márie čítame, že Mária sa «v tých dňoch vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji» (porov. Lk 1,39). Ponáhľala sa z Galiley do mestečka neďaleko Jeruzalema, aby navštívila svoju príbuznú Alžbetu. Úryvok z Apokalypsy, ktorý sa číta v liturgii slávnosti, hovorí o boji medzi ženou a drakom, medzi dobrom a zlom. Sv. Ján nám akoby znovu predkladal prvé stránky knihy Genezis, ktoré rozprávajú temný a dramatický príbeh hriechu Adama a Evy. Naši prví rodičia boli porazení zlom, v plnosti čias Ježiš, nový Adam a Mária, nová Eva, definitívne zvíťazili nad nepriateľom a toto je radosť tohto sviatku.
To, čo slávime, je veľké tajomstvo, predovšetkým tajomstvo nádeje a radosti pre nás všetkých: v Márii vidíme cieľ, ku ktorému kráčajú všetci, ktorí chcú spojiť svoj vlastný život s Ježišovým, ktorí ho chcú nasledovať ako to urobila Mária. Tento sviatok hovorí teda o našej budúcnosti, hovorí nám, že aj my budeme blízko Ježiša v Božej radosti a vyzýva nás, aby sme mali odvahu, aby sme verili, že sila Kristovho vzkriesenia môže aj v nás pôsobiť a urobiť z nás mužov a ženy, ktorí sa budú každý deň snažiť prežívať vzkriesenie prinášajúc do tmy zla, ktoré je vo svete, svetlo dobra.