Nový život je v každej zdravej rodine tak veľká udalosť, že sa každý rok pripomína deň narodenia člena rodiny. Aj ľudí, ktorých máme radi, chceme potešiť v deň ich narodenín.
Prví kresťania spočiatku oslavovali svojich spolubratov a spolusestry, ktorí odišli z tohto sveta mučeníckou smrťou, vždy v deň ich smrti, pretože to bol pre kresťanov deň narodenia pre nebo. V katolíckej liturgii máme však len tri osoby, ktoré si uctievame aj v deň ich telesného narodenia: Pán Ježiš, Matka Božia a svätý Ján Krstiteľ.
Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová píše vo svojich víziách o pôvode tohto sviatku: „Aká radosť vládne v prírode! Počujem spev vtákov, vidím poskakujúce jahniatka i kozliatka, a holubice, ktoré vo veľkých množstvách lietajú dookola miesta, kde kedysi stál dom sv. Anny, hoci teraz je tam pustatina. Aj pútnici, ktorí okolo tohto miesta prechádzajú na horu Karmel, všimli si túto radosť prírody. Keď sa opýtali pustovníkov, ktorí tam žili, aká je príčina tohto javu, dostali odpoveď, že od čias narodenia Panny Márie takáto radosť vládne vždy na vigíliu jej narodenia v miestach, kde stál jej rodný dom. Dokonca im pustovníci rozprávali o jednom zbožnom pútnikovi, ktorý 250 rokov po Máriinom usnutí navštívil Svätú zem a s veľkou úctou prechádzal všetky miesta spojené so životom Pána Ježiša. Už niekoľko rokov počúval o zvláštnej radosti v prírode, ktorá je citeľná zo 7. na 8. septembra. A pre jeho horlivú modlitbu mu v zjavení bolo vysvetlené, že je to noc, kedy sa narodila Panna Mária. On toto zjavenie oznámil pustovníkom na hore Sinaj a tam po prvý raz slávili narodenie Panny Márie 8. septembra okolo roku 250.“
Najčastejšie sa v literatúre uvádza, že tento sviatok je odvodený od posviacky chrámu sv. Anny v Jeruzaleme v 5. storočí, ktorý bol považovaný za rodný dom Svätej Anny. Z hymnov sv. Romana Sladkopevca vieme, že okolo roku 500 je 8. september stabilne zaužívaný ako deň Máriiných narodenín. V Ríme bol tento sviatok v 7. storočí obohatený o procesiu a v 13. storočí o oktávu, ktorá bola v roku 1955 zrušená.