Kresťania žijú ako husi na dvore. Každý siedmy deň sa koná paráda, výrečný gunár gagoce o zázraku husí, rozpráva o činoch predkov, ktorí sa kedysi odvážili lietať, a chváli dobrotu Stvoriteľa, ktorý dal husiam krídla a pud lietať. Husi sú hlboko dojaté, od pohnutia skláňajú hlavy, chvália kázeň a výrečného gunára.
Tým sa to však aj končí. Nelietajú. Cupkajú sa napapkať. Neletia, lebo zrno je chutné a na dvore sa cítia bezpečne.
Si už dosť zrelý, aby si prijal „obuv“ viery; nebude ti zima, keď bude medzi ľuďmi chladno; nezrania ťa sklené črepiny dnešných čias a nepošmykneš sa. Prečo chodí dnes toľko ľudí „bez obuvi“?