Pavol bol spočiatku horlivým prenasledovateľom Cirkvi a práve udalosť obrátenia sa stala rozhodujúcim momentom jeho života. Máme o nej dva druhy prameňov.
Prvým je rozprávanie z Lukášovho pera, ktorý trikrát spomína udalosti v Skutkoch apoštolov. Jadrom udalosti je vzkriesený Kristus, ktorý sa vynára ako prekrásne svetlo a rozpráva sa so Šavlom, premieňa jeho myslenie aj jeho život. Jas Vzkrieseného ho oslepuje, a tak sa aj navonok prejavuje to, čo bolo v jeho vnútri – jeho slepota zoči-voči svetlu, ktorým je Kristus. A potom jeho definitívne ,áno` Kristovi pri krste nanovo otvára jeho oči a robí ho skutočne vidiacim… Druhú skupinu prameňov predstavujú jeho listy. Pavol nikdy nehovoril príliš podrobne o tejto udalosti, a to zrejme preto, lebo predpokladal, že všetci poznajú jeho príbeh a všetci vedia, že sa z prenasledovateľa stal horlivým evanjelizátorom. A stalo sa to nie v dôsledku jeho vlastného uvažovania, ale silnej udalosti – stretnutia so Vzkrieseným.
Oba zdroje sa zbiehajú v základnom bode: Zmŕtvychvstalý prehovoril k Pavlovi, povolal ho k apoštolátu, urobil ho skutočným apoštolom, svedkom vzkriesenia, so zvláštnou úlohou ohlasovať evanjelium pohanom. Pavol sa zároveň naučil, že napriek bezprostrednosti svojho vzťahu s Kristom musí vstúpiť do spoločenstva Cirkvi, nechať sa pokrstiť a musí žiť v zhode s ostatnými apoštolmi. Iba v tomto spoločenstve s nimi môže byť skutočným apoštolom.
Pavol na ceste do Damasku nestratil to, čo bolo dobré a skutočné v jeho živote, v jeho dedičstve, ale pochopil novým spôsobom múdrosť, pravdu a hĺbku zákona a prorokov. Zároveň sa jeho rozum stal prístupným múdrosti pohanov. Tým, že sa Kristovi otvoril celým srdcom, stal sa schopným dialógu so všetkými a naozaj apoštolom pohanov.
Jeho príbeh hovorí, že ani pre nás nie je kresťanstvo novou filozofiou alebo novou morálkou. Kresťanmi sme, iba ak stretneme Krista.
Isteže, nám sa neukazuje tým neodolateľným, žiarivým spôsobom ako Pavlovi, ktorého chcel urobiť apoštolom všetkých národov. No aj my sa môžeme s Kristom stretnúť pri čítaní Svätého písma, v modlitbe, v liturgickom živote Cirkvi. Môžeme sa dotknúť Kristovho Srdca a cítiť, že on sa dotýka toho nášho. Iba v tomto osobnom vzťahu s Kristom, len v tomto stretnutí so Zmŕtvychvstalým, sa stávame skutočne kresťanmi.