Vďaka p. dekanovi za jeho pozvanie na faru, v horúcu letnú sobotu sme sa mohli opäť stretnúť s kamarátmi, s ktorými sme len pred troma týždňami prvýkrát prijali sviatosť oltárnu. Naše stretnutie na záhrade pri hrách a opekaní špekáčikov bolo plné zábavy, hier, futbalu a vodných radovánok. Ako symbol a spomienku na prvé sväté prijímanie sme zasadili strom a veríme, že sa o neho bude pán dekan spolu s nami všetkými s láskou starať, polievať ho, urobíme mu oporu, budeme ho hnojiť, orezávať, strihať a nakoniec zbierať dobrú úrodu. O to viac si však pre nás všetkých a našu vieru prajeme, aby bola ako taký strom, ktorý je s láskou opatrovaný a zasadený pri tom najlepšom zdroji „vlahy“, Pánovi Ježišovi.
Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou. Je ako strom, zasadený pri vode, čo si vystiera k potoku korene, nebojí sa, keď prichádza horúčosť, lístie mu ostáva zelené. V suchom roku nemá starosti a neprestáva rodiť ovocie. (Jer 17,7-8)
Antónia Helton