Vraj išla raz smrť cez rieku, pri ktorej pásol chudobný pastierik husi. „Vieš, kto som?“ pýtala sa smrť. „Viem, si smrť. Často som ťa videl na druhej strane rieky.“ „A vieš aj to, že som prišla, aby som ťa vzala na druhú stranu?“ „Viem“, povedal pastierik, „ale dovtedy je ešte veľa času!“ Smrť na to: „A možno už toho času nie je veľa. Vari sa nebojíš?“ Pastierik odpovedal: „Nie. Odkedy som tu, vždy sa pozerám na druhú stranu a viem, ako to tam vyzerá.“ „Máš niečo, čo by si si chcel vziať so sebou?“ „Nie, nič také nemám“, povedal pastierik. „A ešte na niečo čakáš?“ „Nie, nečakám na nič“, odpovedal pastier. „Mám nohavice, košeľu, topánky na zimu, čiapku, viem hrať na flaute a pritom sa rozveselím.“ „Tak pôjdem ďalej, a zoberiem ťa na spiatočnej ceste“, povedala smrť.
Keď sa po čase vracala späť, išli za ňou mnohí, ktorých vzala so sebou. Bol medzi nimi boháč, veľký skupáň, ktorý celý život zhŕňal cenné veci. Mal mnoho šiat, zlata, domov a bedákal: „Už len päť rokov mi chýbalo a mohol som mať ďalších päť domov. Také nešťastie...“ Ďalej bol medzi nimi pretekár, ktorý celý život trénoval, aby vyhral veľkú cenu a do víťazstva potreboval už len jednu minútu. Vtedy ho zastihla smrť. Bol tam tiež mladý muž, ktorý tak veľmi ľúbil svoju nevestu, že bez nej nemohol byť. Bola tam aj pekná slečna, ktorá mala život pred sebou a mnoho chudobných, ktorí sa už nedočkali toho, po čom tak veľmi túžili. Istý starec išiel dobrovoľne, ale ani on nebol spokojný, lebo jeho mnoho rokov prešlo bez toho, žeby bol dosiahol, čo chcel. Všetci boli nešťastní.
Keď prišli k rieke, tam, kde sa končí svet, sedel tam pastierik. Smrť mu položila ruku na plece, vstal, prešiel cez rieku, akoby to nič nebolo, lebo dobre poznal druhú stranu. Mal dosť času pozerať sa na druhý breh, vyznal sa tam a boli tam aj tóny, ktoré hrával na flaute. A bol šťastný. Čo sa stalo s husami? Nuž, prišiel iný pastierik.
Ľudia vždy potrebovali symbolicky vyjadriť pravdu o večnosti. Dívanie sa na druhú stranu, znamená zapodievanie sa otázkami večnosti, pravdy, lásky, spravodlivosti, múdrosti, zmyslu života. Pretože to dnes robíme, stávame sa nositeľmi nádeje.