Keď sa narodil Ježiško, neboli všetci šťastní. Jeden muž bol rozčúlený a nervózny. Kráľom Herodesom, ktorého poverili Rimania spravovaním Palestíny, lomcovala žiarlivosť. Od troch kráľov sa dozvedel, že v Betleheme sa narodil kráľ. Zosnoval strašný plán: zabije všetky deti v meste.
Herodesovi vojaci vniesli do mnohých šťastných domovov hrôzu a bolesť. Jozef a Mária vzali Dieťa a rýchlo sa vydali na cestu do Egypta.
Večer po prvom dni úteku si hľadali útočisko v jaskyni. Bolo chladno, tak chladno, že zem pokryla srieň.
Rodinka sa zložila, ako mohla, v jednom kútiku. Túlili sa k sebe, aby sa aspoň trochu zohriali. O rozložení ohňa nemohlo byť ani reči. Dupot koní vojakov doliehal až k nim.
Jozef a Mária si mysleli, že ich nikto ne videl. V skutočnosti tu jeden svedok bol. Malý pavúk, ktorý sa kolísal na vlákne, práve vo vchode do jaskyne. Keď pavúk uvidel Ježiška, veľmi chcel preňho niečo urobiť. Vedel, že mnoho šťastných zvierat mu dalo svoj darček. Rozhodol sa urobiť jedinú vec, ktorú pavúk dokáže: utkať pavučinu vo vchode jaskyne, aby ju skrášlil a vytvoril tak jemnú záclonu.
Náhle sa po chodníku prihnali Herodesovi vojaci. Hľadali dieťa, aby ho zabili. Keď prišli k jaskyni, chceli vojsť dnu a prehľadať ju, ale veliteľ si všimol pavučinu. Pokrývala ju biela námraza a vyzerala ako čipková záclona uzatvárajúca vchod do jaskyne.
„Nechajte tak,“ povedal veliteľ. „Vidíte, že je tam nedotknutá pavučina. Keby niekto vošiel do jaskyne, potrhal by ju!“
Vojaci odišli. Tak malý pavúk zachránil Ježiškovi život, pretože urobil jedinú vec, ktorú vedel urobiť: utkal pavučinu.
Preto dodnes vešiame na vianočné stromčeky ligotavé nite. Tieto nite predstavujú vlákna pavučiny, bielej od námrazy, na vchode do jaskyne na ceste do Egypta.
A spomíname si na dar malého pavúka, ktorý zachránil Ježiškovi život.