V Evanjeliu podľa Marka sa hovorí o Šimonovi z Cyrény. Evanjelista popisuje, ako bol Šimon donútený, aby pomohol Ježišovi niesť kríž a ako tento zážitok ovplyvnil ďalší Šimonov život. Celú situáciu si môžeme ľahko predstaviť: Šimon sa vracia z poľa, kde práve ukončil prácu a je unavený. Je jasné, že tento Šimon vôbec nemal v úmysle zdržiavať sa pomocou nejakému odsúdencovi. Rovnako, ako to nepadlo vhod tomuto mužovi z Cyrény, tak i pre Ježiša, ktorému musel pomáhať, bolo ponižujúce prijať službu poskytnutú len z donútenia. Ako by mu však dobre padlo, keby mohol pocítiť niekoho súcit.
Šimon si všíma Ježiša čoraz viac – muž odsúdený na smrť je celkom iný ako ostatní: nepreklína okolostojacich, jeho oči nesršia nenávisťou a pohŕdaním. Z počiatočnej nechuti Šimona sa stáva náklonnosť. Obdivuje vnútornú silu odsúdeného, ktorá mu pomáha kráčať odhodlane a trpezlivo vpred. Šimon Cyrenejský sa stal očitým svedkom Ježišovho ukrižovania. Zažil Ježišovo umieranie a azda s ním i trpel.
V biblickej správe sa Šimon uvádza ako otec Alexandra a Rúfa. V prvom kresťanskom spoločenstve boli zrejme obaja bratia známi. Nevieme, akou cestou sa tí dvaja stali kresťanmi, ale pravdepodobne vplyvom rozprávania otcovho svedectva. Toho, ktorý na začiatku kládol odpor, ktorého zážitok na Golgote vnútorne zmenil. Cesta s Ježišom a jeho smrť ho navždy vnútorne zasiahli.
Šimon pochádzajúci z Cyrény, teda cudzinec, hoci nábožný Žid, pravdepodobne nevedel, komu tu doslovne „vbehol“ do cesty. Nevyhľadával stretnutie s Ježišom, ale prijal ho a stalo sa preňho požehnaním. Nestáva sa niečo podobné vo svete neustále? Pomáhať niesť ťarchu druhého, to je služba, na ktorú netreba veľa slov, ale iba milujúce srdce. A predsa je také dôležité a potrebné, aby ľudia boli ochotní navzájom si pomáhať.
V Pôstnom období by sme sa osobitne mohli zaoberať touto myšlienkou: Vidíme Ježiša na jeho ceste na Golgotu. Čím si zaslúžil také trápenie? Prečo neutiekol? Nesie ťarchu, ktorú na neho naložila slepá nenávisť. Nosí so sebou všetky horkosti, ktoré sa pre ľudskú nevraživosť a nezmieriteľnosť stali krížom. Nosí kríž opustených a slabých, a berie na seba všetku ľudskú bolesť. Ježiš nosí so svojím krížom kríž nášho zlyhania, našej viny a hriechu.
Dnes vidíme Ježiša na jeho krížovej ceste. Prijíma pomoc. Nájde sa pomocník a on prijme jeho pomoc. Nehovorí Šimonov príbeh niečo dôležité aj pre náš život? Prijať pomoc kvôli Ježišovi – to je prejav skutočného nasledovania Ježiša... A ešte niečo treba povedať: Niektorému pomocníkovi sa bude asi vodiť ako voľakedy Šimonovi Cyrenejskému.