Sviatok Povýšenia svätého kríža, ktorý sa v liturgickom roku slávi 14. septembra sa niekomu môže zdať duplicitou k sláveniu Veľkého piatku, ako dňa umučenia Pána. Preto sa aj po Druhom vatikánskom koncile, ktorý sa okrem iného podujal vykonať aj liturgickú reformu, ozvali hlasy za jeho odstránenie z liturgického kalendára. Takéto úvahy vyplývali možno z nedostatočného pochopenia pôvodu a zmyslu tohto sviatku. Napriek tomu pápež Pavol VI. zaradil sviatok Povýšenie svätého kríža do nového cirkevného kalendára vydaného v roku 1969.
Pokúsme sa teda odhaliť, čo nové prináša tento sviatok do duchovného života kresťana a v čom je jeho posolstvo osobitné vzhľadom na Veľký piatok.
Je to predovšetkým veľkosť a vznešenosť kríža, ktorú nám stavia pred oči. Kým v piatok Pánovho umučenia ho vidíme ako potupné drevo a prežívame bolesť, hrôzu a pohoršenie, v deň Povýšenia vyznávame jeho slávu, ktorú sme na Veľký piatok, len matne tušili a očakávali. A tak sa na sviatok Povýšenia pred nami skvie tajomstvo kríža, fulget crucis mysterium. Duchovným bohatstvom tohto slávenia je všetko to, čo v hlbokej duchovnej inšpirácii, meditácii, umení a v slove vyjadril kresťanský duch o tajomstve kríža. Tento sviatok zvelebovania kríža akoby obsahoval všetko to duchovné objavovanie kríža kresťanmi všetkých storočí.
Ak nás Veľký piatok zastihuje ako ľudí, čo môžu len v nemom úžase hľadieť na toho, ktorého sme prebodli a hľadajú odpoveď na to všetko, čo sa stalo, tak práve sviatok Povýšenia svätého kríža, ktorý v sebe akoby zahŕňal všetku intuíciu kresťanského ducha o kríži, dáva odpoveď na naše veľkopiatočné „prečo“.
Skutočne! Na Veľký piatok stojíme pri kríži ako apoštoli, ktorí ešte ničomu nerozumejú. V deň Povýšenia kľačíme pri kríži, ako tí, ktorí, vďaka apoštolovi Pavlovi, biskupovi Irenejovi, Augustínovi, alebo mystikom ako bol František z Assisi, či sv. Ján z Kríža, alebo básnikom, ako bol Venantius Fortunatus, môžu krížu viac rozumieť. V živote a diele týchto ľudí, – svätcov, mučeníkov, vyznávačov – mohla Cirkev lepšie poznávať, čo znamená kríž, ktorý jej Ježiš odovzdal ako drahocenné dedičstvo. Je udivujúce sledovať, ako sa Cirkev na svojej ceste storočiami stále hlbšie vnárala do tajomstva kríža. A sviatok Povýšenia svätého kríža je práve vyjadrením jej radosti nad stálym znovuodhaľovaním kríža v jej živote.