Ľudská psychika sa v niektorých schopnostiach podobá počítaču. Napríklad v ukladaní alebo vybavovaní informácií. Do počítačovej pamäti uložíme správu, radostnú alebo smutnú, a potom stačí len ľahký dotyk na patričný kláves a monitor ukáže svetu ono tajomstvo, ktoré bolo dovtedy ukryté v zložitej počítačovej mechanike.
Podobne aj my môžeme ukladať všetky dobré aj zlé myšlienky do zložitého mechanizmu nášho vedomia a podvedomia. Človek je naprogramovaný tým, čo ukladá do svojho vnútra. Správy sú tam uložené a čakajú. Sú v stave akéhosi načasovania a tvoria program nášho budúceho konania. Čakajú na svoj čas, na chvíľu, keď odniekiaľ príde ľahký, možno nečakaný dotyk na kláves kdesi vnútri ľudského ja. A potom sa na našom postoji, konaní a reakciách, na monitore nášho charakteru ukáže svetu to tajomstvo myšlienok, ktoré sa v nás ukrývalo.
Na rozdiel od počítača, ktorý otrocky a pasívne prijíma všetko, čo sa doň vkladá, slobodný človek si môže z informácií vyberať. Do svojho vnútra môže ukladať myšlienky dobré, a tak z nich vytvorí pozitívny životný program, alebo všetkými zmyslami bude prijímať myšlienky zlé a pod hrudnou kosťou si vytvorí časovanú bombu.
A potom už stačí iba ľahký dotyk na patričný kláves.
K radosti ľudskej duše patria kladné myšlienky v jej počítači. Aby pri každom dotyku s druhým človekom bol svet ožiarený pozitívnym svetlom z jej duchovného monitora. Iným slovami o tom hovorí Kristus, ktorý vo svojich blahoslavenstvách vyzýva k čistote srdca, k pozitívnemu modelovaniu vnútorného sveta.