V prípade Ježiša sa myslitelia rozchádzajú: konal z poverenia Boha alebo bol len podvodníkom, falošným prorokom, bohorúhačom a zločincom? Tí, ktorí ho nenávideli, videli len to, že sa stavia do pozície Boha: odpúšťa hriechy, relativizuje zákon o sobote – a to sú zločiny hodné smrti.
Tak tento príbeh vyzerá zvonku. Ale prečo...
- sa Ježiš vôbec hrnul do toho vriaceho kotla v Jeruzaleme, keď vedel. že tam zomrie?
- Prečo sa nevyhol súdu?
- Prečo svojich žiakov nevyzval do boja?
- Prečo nezareagovalo nebo?
Existuje len jediná odpoveď: Ježiš šiel na smrť dobrovoľne. Chcel to. Jeho Otec to chcel. Urobil to z lásky k nám. Urobil to, aby nás svojím utrpením vykúpil. Čo to znamená v praxi?
Ukrižovanie považovali v staroveku za najhorší druh popravy. Rimanov ukrižovať nemohli, väčšinou sa tak trestali otroci, ktorí sa pokúsili o útek. Ježiša pribili na kríž, ale to nebolo všetko. Ešte predtým ho trýznili a mučili všetkými možnými spôsobmi. Čím sa však Ježišovo utrpenie odlišovalo od utrpenia otrokov, ktorých kríže lemovali celé kilometre cesty Via Appia až po brány Ríma? Medzi Ježišovým utrpením a tisícorakým utrpením ľudí existuje len jeden jediný rozdiel: V Ježišovi nepribili na kríž človeka. Zomrela Láska sama, Boží Syn, ktorý sa stal človekom.
Hovorí sa, že niektorí boxeri majú „smrteľný úder“, že svojou päsťou by skutočne dokázali zabiť. Keď sa Boh stal človekom, aby dokázal svoju bezhraničnú lásku, ZLO sa odhodlalo na smrteľný úder.
Naozaj to bolo tak, akoby sa v roku 30 stretlo v Jeruzaleme všetko zlo sveta, len aby Láske, Ježišovi, zasadilo smrteľný úder. A čo urobil Ježiš? Nechal spustené ruky. Nevrátil úder. Nebránil sa. Pred Pilátom mlčal. Vzal na seba kríž. Dovolil hriechu, aby sa na ňom vyzúril v celej svojej sile. Zomrel, aby daroval svetu nový začiatok.
Dal svoj život – za mňa i za teba.
Ako chápal svoju smrť sám Ježiš? O jeho smrti by sa dalo veľa špekulovať. Najlepšie však je, ak sa človek drží Biblie. Ježiš sa totiž sám vyjadril k zmyslu svojej smrti. A evanjelisti to zapísali – určite nie doslova, ale v zásade dôveryhodne. Tieto sväté texty si musíme čítať stále dookola (a prosiť Ducha Svätého o pomoc pri ich pochopení), aby sme zakaždým viac porozumeli tomu, čo nimi Ježiš myslí.