Žijeme v kultúre neustáleho seba-projektovania a seba-realizácie. Podľa toho – všetci chcú a všetci by mali byť hviezdami – zasvietiť a niečím ohúriť. Toto nás podnecuje k súperivosti medzi sebou. Často v nás rezonujú otázky: Kto je lepší? Kto je krajší? Kto je šikovnejší?
Je to ako v dnešnom evanjeliu, kde sa Ježišovi učeníci zhovárajú o tom, kto z nich je väčší. Zebedejoví synovia Jakub a Ján žiadajú Ježiša, aby im zabezpečil najbližšie miesto pri sebe v Nebeskom kráľovstve (Mk 10, 35-45). Ježiš zosmutnel, lebo zistil, že jeho najbližší učeníci nepochopili, o čom je jeho poslanie a v čom spočíva podstata skutočne naplneného života.
Pokora a služba – služba lásky voči iným – to je hlavnou náplňou tých, čo idú za Ježišom. Lebo ani on neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život za iných. Kto naplní svoj život službou a rozdá sa, dostane omnoho viac než očakáva. Kto si nenechá svoj život iba pre seba, nájde radosť, pokoj a večnosť. Ježišov život nie je životom prestíže, individualizmu, špekulácie, či neúprimnosti, ale životom pokory, obety a spoločenstva.
Preto naplno dôverujeme Ježišovým slovám: Kto chce byť medzi vami prvý, nech sa stane vašim služobníkom! Nechceme zostať chladní a uzavretí vo svojej dokonalosti, múdrosti, kráse či sebestačnosti. Chceme kráčať a napredovať spolu. Na ceste k Bohu môžeme napredovať jedine spolu.
Táto filozofia je ústredným motívom Synodálnej cesty, ktorú 10. októbra tohto roku otvoril Svätý Otec František v Ríme. Ústrednou témou tejto synody, ktorú aj my dnes otvárane na našej diecéznej úrovni, sú tri slová: Spoločenstvo, Spoluúčasť a Misia. Budeme najprv počúvať a diskutovať, aj na farskej úrovni, aby sa mohol každý vyjadriť a poskytnúť dobrú myšlienku, ako novým spôsobom účinnejšie ohlasovať evanjelium v dnešnom svete, ako osloviť a pozvať veriacich k spoluzodpovednosti za Cirkev.
Veľmi pekne to vystihol samotný pápež František pri stretnutí s biskupmi, kňazmi a zasvätenými 13. septembra tohto roku v Katedrále sv. Martina v Bratislave: Som tu, aby som v vami zdieľal vašu cestu, ... , vaše otázky, očakávania a nádeje tejto cirkvi a tejto krajiny.
Drahí bratia a sestry! Synodálna cesta, ktorá potrvá dva roky, teda vyhodnocovanie sa ukončí až v októbri 2023, má za úlohu rozprúdiť myšlienky, duchovnú silu, nové pôsobenie Ducha Svätého, nové inšpirácie. Tu sa nebudeme predbiehať, kto povie alebo navrhne niečo lepšie a múdrejšie. Tu nebudeme rušiť princípy, ani zavádzať novoty v náuke. Tu zavážia skôr nové skúsenosti s Božím pôsobením, nové prístupy a nové spôsoby. Jednoducho, nebude to žiadna súťaž, ani nikto nebude chcieť tomu druhému dokázať, že je lepší, alebo múdrejší, či väčší a dôležitejší.
Za koordinátora pre našu arcidiecéznu fázu synody som menoval dp. farára z Farnosti Božieho milosrdenstva KE – KVP, Petra Sykoru, ktorý vytvorí koordinačný tím z kňazov a laikov i zasvätených. Oni budú nápomocní pri realizovaní farských synodálnych konzultácií. Táto fáza potrvá do konca marca 2022. Na konci tohto obdobia sa vytvorí zápis za arcidiecézu a odošle sa na Generálny sekretariát KBS.
Budeme sa stretávať a spolu rozprávať preto, aby bol ešte viac oslávený Boh – náš Pán Ježiš Kristus, aby sme si mohli vymeniť informácie, poradiť i odovzdať skúsenosti a skvalitniť tak život viery a službu lásky.
Milí moji! Ježiš povzbudzuje svoju Cirkev a všetkých pokrstených, aby nehlásali seba – nechce, aby sme išli do súťaže, kto je lepší. Ale ani nehovorí, aby sme sa skrývali a hrali druhé husle v tomto svete. On nás nabáda, aby sme v sebe odovzdávali svetu jeho svetlo a chuť jeho slova. Nie vonkajšou krásou, ale dobrými skutkami, myšlienkami a slovami máme svietiť tomuto svetu.
Ako spomína prorok Izaiáš: Keď dá svoj život ... uvidí ďaleké potomstvo. (Iz 53, 10) a na inom mieste pokračuje: Ak odstrániš zo svojho stredu utláčanie a prestaneš ukazovať prstom a hovoriť bezbožne, ak dáš svoj chlieb hladnému a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie (Iz 58, 10).
Táto žiara nemá nič dočinenia s povrchným leskom aktuálnej módy či životného štýlu väčšiny. Ježišovým svetlom žiaria skôr ľudia, ktorí na prvý pohľad vyzerajú nenápadne a nepatria k spoločenským elitám. Prezrádza ich však sila skutkov, ktoré svietia a hrejú ľudí v ich okolí. A ak sme toho svedkami, sme hrdí na to, že aj my sme kresťania. Takýchto ľudí potrebujeme počuť a nechať si od nich aj poradiť, ako účinnejšie ohlasovať Krista.
Drahí bratia a sestry! Nás presvetľuje Kristovo svetlo, nie naše vlastné! My chceme byť v tomto svete jeho lampou, cez ktorú má byť viditeľný on sám! V zmysle týchto slov, poďme, vykročme spoločne na Synodálnu cestu spolu so Svätým Otcom Františkom a volajme na pomoc Ducha Svätého, aby nám otvoril oči i srdce, aby nám pomohol stať sa soľou zeme a svetlom sveta. Ježišova a naša Nebeská Matka Mária nám v tom poradí i povzbudí nás. Jej odovzdávame aj našu diecéznu fázu tejto synody a prosíme ju tiež o príhovor, sprevádzanie a dobrú radu! AMEN