V horskej dedine sa každý rok usporadúvala súťaž, na ktorej sa zúčastňovali všetci obyvatelia. Každý sa snažil nájsť prvý jarný kvet. Kto ho našiel, stal sa víťazom a po celý rok mal veľké šťastie.
Raz, len čo zišiel sneh, sa všetci obyvatelia vybrali hľadať kvet. Podvečer bolo počuť krik:
- Tu je, našiel som kvet!
Bol to hlas malého dieťaťa. Všetci sa hneď zbehli k dieťaťu, ktoré od radosti tlieskalo. Kvet vyrastal spomedzi skál, na okraji prudkého zrázu. Dieťa naň ukazovalo rukou, no nemohlo ho odtrhnúť, lebo sa bálo.
Muži priniesli lano, chceli uviazať dieťa a spustiť ho, aby mohlo kvet odtrhnúť. No dieťa nechcelo, bálo sa priepasti. Malo strach, že sa lano pretrhne. Ukázali u teda silnejšie lano a ďalších mužov ochotných ho držať.
Zrazu dieťa prestalo plakať a povedalo.
Pôjdem dolu a odtrhnem kvet, ak lano bude držať môj otec!