Milý pán farár!
Prežili ste s nami vo farnosti pätnásť rokov, ktoré sú výnimočné tým, že ich ohraničujú vaše kňazské jubileá. Prišli ste medzi nás v roku, v ktorom ste slávili dvadsiate piate výročie kňazstva, odchádzate od nás ako kňaz so štyridsaťročnými skúsenosťami.
Po pätnástich rokoch života človek dostane občiansky preukaz, ktorým preukazuje svoju totožnosť. Jeho vydaním však získava aj status určitej zrelosti a zodpovednosti. Vystavili by ste nám po tých pätnástich rokoch preukaz zrelého a zodpovedného kresťana? A čo by sme vám zapísali do vášho preukazu duchovného otca my? Každý z nás by si určite našiel to svoje. Veď pätnásť rokov nie je málo. Počas nich sme mali mnoho príležitostí na to, aby sme sa spoznali a navzájom si pomáhali rásť. Zažili sme veľa spoločných stretnutí v kostole aj mimo neho. Spolu sme sa radovali, keď ste krstili naše deti, učili ich náboženstvo, pripravili na prijatie sviatosti eucharistie aj birmovania a sobášili ste ich. Spoločne sme smútili, keď ste pochovávali našich najbližších. A to všetko z vašej strany s pokojom, úctou, tolerantnosťou a láskou. Pri každej príležitosti ste nám opakovali, že nás máte rád a že sa za nás modlíte. Verte, že sme to vždy cítili. Vaša nekonfliktná a rozvážna povaha mohla u tých, ktorí vás dobre nepoznali, vzbudzovať dojem slabosti, no my vieme, že práve v tom bola vaša sila. Preto dnes za vás zo srdca ďakujeme Nebeskému Otcovi.
Kostol ale nebol jediné miesto, kde sme sa mohli stretnúť. Fara, farský dvor aj farská záhrada boli počas vášho pôsobenia vždy miestami otvorenými pre stretnutia detí, rodín, seniorov z celej farnosti. Boli svedkami krížových ciest, stretiek prvoprijímajúcich detí, stretnutí farskej rady, grilovačiek, dní radosti, farských dní, futbalových turnajov, darovania krvi, požehnania áut, benefičného koncertu, besied s pôstnymi hosťami, nácvikov gospelového zboru, rorátnych raňajok, zabíjačiek... J. Aj za to vám vyslovujeme Pán Boh zaplať.
Evanjelista Lukáš píše: „Potom Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto kam sa sám chystal ísť.“ Aj vy, pán farár, ste prežili väčšinu vášho pôsobenia v našej farnosti v tandeme s mladými kňazmi – kaplánmi. Za pätnásť rokov sa ich vo farnosti vystriedalo niekoľko. Niektorí boli vážni a hĺbaví, iní akční a pracovití, so zmyslom pre humor, aj bez neho... Určite pre vás nebolo jednoduché držať s nimi krok. Nikdy ste sa však nesťažovali, vždy ste ich prijali so všetkými ich dobrými aj menej dobrými vlastnosťami. Čas, ktorý ste spolu strávili, bol iste časom milosti pre vás aj pre nich, lebo hoci sú viacerí z nich už správcami farností, s mnohými ste v kontakte a máte priateľské vzťahy doteraz.
Milý pán farár, odchádzate na nové miesto. Vieme, že ste si želali, aby ste mohli v dôchodkovom veku pôsobiť ako výpomocný duchovný. Otec arcibiskup toto vaše želanie splnil. Prajeme vám, aby ste pre farníkov na novom pôsobisku boli požehnaním, na nás spomínali len v dobrom a nikdy nás neobišli, keď budete mať cestu okolo. Nech vás žehná Nebeský Otec a chráni nebeská Matka Panna Mária, patrónka ruskovskej farnosti.
S láskou vaši farníci