Ruženec

ako modlitba za pokoj je zároveň modlitbou rodiny a za rodinu. V istom období bola kresťanským rodinám táto modlitba zvlášť drahá a tak ich určite zbližovala. Dôležité je, aby sme toto vzácne dedičstvo nestratili. Potrebujeme sa vrátiť k rodinnej modlitbe a k modlitbe za rodiny, pokračovať v tejto forme modlitby ruženca...  

Rodina, ktorá sa spolu modlí, zostáva jednotná. Posvätný ruženec sa svojou dávnou tradíciou ukázal zvlášť účinný ako modlitba, v ktorej rodina nachádza sama seba. Tým, že jej jednotliví členovia obracajú svoj pohľad na Ježiša, získavajú vždy znovu schopnosť vidieť jeden druhého novými očami, komunikovať spolu, byť solidárni, odpustiť si navzájom a zakaždým začínať vo zväzku lásky obnovenom z Božieho Ducha. Mnohé problémy dnešných rodín, najmä v ekonomicky vyspelých spoločnostiach, pramenia z rastúcej neschopnosti ich členov komunikovať. Nedokážu sa spolu zísť a v zriedkavých prípadoch, keď tak urobia, sú plne zaujatí sledovaním televízie.

Vrátiť sa k modleniu ruženca v rodine znamená naplniť každodenný život úplne inými obrazmi, obrazmi tajomstva spásy: obrazom vykupiteľa a obrazom Najsvätejšej Matky. Rodina, ktorá sa spolu modlí ruženec, napodobňuje ovzdušie nazaretskej domácnosti, ktorej stredobodom je Ježiš: prežívajú s ním radosti a smútky, svoje potreby a plány zverujú do jeho rúk, čerpajú z neho nádej a silu pokračovať.

(Ján Pavol II. - Rosarium Virginis Mariae)