Pozorné čítanie Svätého písma nám prikazuje všímať si aj „okrajové“, zdanlivo bezvýznamné postavy. Nemožno ich však podceňovať aj ony sú v Božích rukách zaujímavým nástrojom. Platí to aj o slúžke na veľkňazovom dvore. Veľkňazovi služobníci, ľahostajní k dráme Ježiša Krista, sa zohrievajú pri ohni. Jedna zo slúžok spoznáva Petra a označí ho: „Tento je z nich“ (Mk 14, 69). Peter to zapiera, a keď kohút zakikiríka tretí raz, rozplače sa.
Slúžka na veľkňazovom dvore. Mohli by sme na ňu zabudnúť, keby práve na Petra nevyvíjala taký nátlak. Hoci by pre Petra mohla byť najskôr naozaj len akousi „okrajovou“ osobou, po tejto udalosti sa jej rola v Petrovom živote celkom mení – pripravila mu najväčšiu životnú prehru –, a to vo chvíli, keď sa rozhodovalo o živote a smrti jeho Pána!
Slúžka na veľkňazovom dvore mnohým z nás nie je sympatická. Mnohí z mocných, osobitne diktátori, vládcovia používajúci násilie, veľkí i malí tyrani a despotovia. Z veľkej časti aj hospodárski a politickí bosovia, vedia veľmi dobre tento typ ľudí využiť. A mnohí mocní si priam pestujú práve tie typy, ktoré sa im podlizujú, donášajú a ohovárajú ostatných. Nenecháme sa aj my sami občas zviesť do roly slúžky?
Vráťme sa však teraz k Petrovi. Slúžka mu svojimi piatimi slovami nastavila spätné zrkadlo. Peter zaprel – dnešnými slovami môžeme povedať, že v tejto situácii neobstál. Nevidíme v ňom občas aj samých seba? Nie sú v našom živote ľudia, pred ktorými zlyháva naše svedectvo o Pánovi, situácie, v ktorých skrátka neobstojíme zo strachu, zbabelosti, z obyčajnej slabosti, z oportunizmu? Zamyslime sa... Nech nám Pán v podobných situáciách, do akej sa kedysi dostal Peter, pomáha ukazovať pevnosť našich postojov a vernosť Bohu.