Istý misionár si v Marákeši všimol muža, ktorý ležal na piesku. Jednou rukou pohládzal zem a pritískal k nej ucho. Toto čudné správanie vzbudilo misionárovu zvedavosť a opýtal sa ho: „Čo to robíte?“
„Robím spoločnosť púšti a potešujem ju v jej osamelosti a náreku.“
„Nevedel som, že púšť plače.“
„Plače každý deň. Má jeden sen – byť užitočnou pre človeka a zmeniť sa na obrovskú záhradu, kde by mohol pestovať obilie, kvety a chovať ovce.“
„Prosím vás o jednu láskavosť. Povedzte púšti, že si dobre plní svoje poslanie. Jej otvorený priestor mi umožňuje pochopiť, akí malí sme pred Bohom. Keď sa dívam na púšť, predstavujem si milióny ľudí, ktorí boli stvorení rovnako, a uvažujem o tom, že svet nebol ku každému z nich spravodlivý. Keď vidím vychádzať slnko, moja duša sa naplní radosťou a cítim, že som bližšie k Stvoriteľovi.“
Na druhý deň ráno stretol misionár muža na tom istom mieste a v tej istej pozícii.
„Odkázali ste púšti všetko, čo som povedal?“ opýtal sa ho. Muž prikývol.
„Ani tak neprestáva plakať?“
„Nie. Teraz plače preto, lebo tisíce rokov si myslela, že je úplne zbytočná, a celý ten čas premrhala nadávaním na Boha a na vlastný osud.“
Tak jej teda povedzte, že aj človek sa neraz považuje za zbytočného. Len zriedka odhalí dôvod svojho bytia a nazdáva sa, že Boh je k nemu nespravodlivý.“
„Neviem, či púšť prijme toto vysvetlenie,“ povedal muž.
„Potom nadišiel čas urobiť to, čo vždy robím ja, keď mám pocit, že ľudia stratili nádej – modlím sa. Áno, pomodlíme sa.“
Obaja si kľakli a modlili sa.
Keď si misionár vyšiel na ďalší deň na zvyčajnú rannú prechádzku, muž tam už nebol. Zem na mieste, kde zvykol hladkať piesok, vyzerala zmáčaná, lebo tam vyvieral malý pramienok. V nasledujúcich mesiacoch prameň zmohutnel a obyvatelia mesta postavili okolo neho studňu.
Beduíni nazvali toto miesto „Studňa sĺz púšte“. Hovoria, že všetci, ktorí sa napijú z jej vody, dokážu nájsť vo vlastnom utrpení dôvod na radosť.
Hovorí sa, že keď Mojžiš zodvihol svoju palicu a vystrel ruku nad Červené more, očakávaný zázrak sa nestal. Ten sa uskutočnil, až keď sa prvý muž vrhol do mora, ktoré sa rozdelilo na dve strany, aby tak Hebreji mohli prejsť.