bola nanajvýš nesympatická jedna jej spolusestra. Bez toho, aby ju menovala, opísala ju takto: „V spoločenstve je jedna sestra, ktorá má talent na to, aby mi všetkým znechutila svoje spôsoby, slová, svoju povahu.“ Aby tomu Terezka zabránila, ustavične sa snažila správať sa k nej ako k „človeku, ktorého najviac milujem“. Darilo sa jej to tak dobre, že spomínaná sestra sa jej raz opýtala: „Povedzte mi, čo vás na mne tak priťahuje a prečo sa usmievate vždy, keď sa na mňa pozriete?“
Po Terezkinej smrti pozvali túto nesympatickú sestru svedčiť v procese jej blahorečenia. Povedala: „Môžem povedať, že aspoň pokiaľ ide o mňa, počas jej života som ju robila naozaj šťastnou.“ Táto sestra sa až o trinásť rokov neskôr dozvedela, že ona je tá nepríjemná sestra spomínaná v životopise „Dejiny duše“. Pravdu jej v návale hnevu povedal kaplán...