Kto z nás by nepoznal symboliku srdca? Práve k tomuto tajomstvu lásky sme pozvaní uprostred každodenných starostí, práce a všedného života.
Symbol srdca zaujíma ústrednú myšlienku v mystike, náboženstve či poézii mnohých kultúr sveta. Odyseus uvažoval a rozhodoval sa „so srdcom pripraveným“. V Iliade sa hlúpy človek nazýva „človekom nemúdreho srdca“. Indickí mystici umiestnili duchovného človeka, jeho skutočné „ja“ do srdca.
Vo Svätom písme sa slovo srdce vyskytuje vyše 370-krát. Srdce sa tu chápe ako centrálne miesto myslenia, cítenia, túžob, akéhokoľvek nášho úsilia... Z biblického hľadiska sa srdce stáva stredom života v každom zmysle slova.
Teológ srdca, sv. Augustín, nazýva srdce „praslovom nášho jazyka“. Tu sa človek rozhoduje, odtiaľto vychádza láska. A keď slávime sviatok Ježišovho Srdca, ide práve o túto hodnotu.
Ježišovo Srdce je najdôležitejším bodom sveta, lebo jeho láska je pre všetkých. On ju prejavil mnohokrát vo svojom živote – najvýraznejšie však na kríži, keď z jeho prebodnutého srdca vyšla krv a voda, symbol nového života, ktorý nám Ježiš dáva v nevyčerpateľnej miere.
Spomínam si na istú návštevu detí z materskej školy. Na to, ako obdivovali sochy Božského Srdca Ježišovho s rozpätými rukami a zlatým srdcom. Najviac ich zaujalo gesto rozpätých rúk – a začali ho napodobňovať. Deti rýchlo prichádzajú k podstate lásky. „Ten muž má zlaté srdce!“ Jednoduchá, zrozumiteľná exegéza. „Poďte ku mne všetci...“ Jeho srdce, sám Ježiš Kristus, je tu pre všetkých.
Tajomstvo Božského Srdca teda nie je bezvýznamnou kapitolou nášho vzťahu k Bohu, ktorú možno len tak vymazať – veď obohacuje náš život a dáva mu pravý zmysel.
Viliam Judák: Pôstne a veľkonočné zamyslenia