V Betleheme svitalo. Posledný návštevník odišiel a hviezda zmizla. Panna Mária s láskou hľadela na dieťatko, ktoré práve zaspalo.
Pomaly, s vrzgotom, sa otvorili staré vráta na maštali. Zdalo sa, že ich pootvoril skôr jemný vietor, než ľudská ruka. Na prahu sa objavila stará žena poobliekaná do handier. Mária sa strhla, akoby uvidela zlú vílu. Ježiško spokojne spinkal. Oslík a vôl prežúvali seno a slamu z otiepky, ktorú mali pred sebou, a novej príchodzej nevenovali ani pohľad.
Mária ju však sledovala. Každý krok neznámej akoby trval storočie. Starena kráčala až k jasličkám. Zrazu Ježiško otvoril očká a Mária sa začudovala, lebo v nich uvidela zažiariť takú istú nádej ako v očiach ženy.
No zrazu zatajila dych. Starena sa sklonila nad dieťa a čosi hľadala v záhyboch svojich dotrhaných šiat. Zdalo sa, akoby trvalo stáročia, kým to našla. Mária ju stále nedôverčivo pozorovala. Nakoniec, po dlhej chvíli, vytiahla starena zo svojich šiat akými predmet, skryla si ho do dlane a potom ho dala dieťatku.
Čo je to za tajomný dar, po všetkých tých daroch od pastierov a troch kráľov?
Mária videla len chrbát stareny sklonenej nad Ježiškovým lôžkom. No vtom sa starena vystrela, akoby sa zbavila ohromnej ťarchy, ktorá ju tlačila k zemi. Vystreli sa jej plecia, zdvihla hlavu, takmer sa ňou dotýkala stropu. Jej tvár zázračne omladla, vlasy sa stali hebkými a lesklými ako hodváb. Keď odišla z maštale, aby zmizla v tme, z ktorej sa vynorila, pozrela sa Mária na ten tajomný dar.
V malých Ježiškových rúčkach sa ligotalo červené jablko. Tá žena bola Eva, prvá žena, matka všetkých ľudí a odovzdala Mesiášovi plod prvého hriechu.
Lebo teraz sa s Ježiškom zrodilo nové stvorenie. A všetko môže začať odznova.