„Stačí! Už toho mám dosť!“ Všetci v nebi zatajili dych. Ešte nikto nevidel Ježiša takého nahnevaného. Hromovým hlasom si vylieval svoj božský hnev.
„Bol som 33 rokov medzi ľuďmi, tisíckrát som im hovoril, že skutky zavážia oveľa viac než slová, a preto som bol ukrižovaný; vysvetľoval som im všetkými možnými spôsobmi, že mojich učeníkov možno rozoznať podľa lásky, a nie podľa množstva slov a prázdnych gest. Skoro nikto ma však nepochopil. Kážu na všetky svetové strany, spievajú dojímavé chválospevy, zúčastňujú sa dojemných slávností, ale robia tak málo!“
„Čo s tým chceš urobiť?“ placho sa ho opýtal anjel. „Odnímem im hlas... Rovnako ako Zachariášovi, otcovi Jána Krstiteľa!“ rozhodol sa Ježiš a všetkým kresťanom odňal schopnosť hovoriť. Tak zrazu zmĺkli všetci kresťania na celom svete. V prvej chvíli sa čudovali. Mnohí sa ponáhľali do lekárne kúpiť si sirup alebo pilulky proti bolesti hrdla, na dračku išli liečivé bylinky a med. Potom si začali robiť starosti a nakoniec sa ich zmocnil strach. Ako sa budú modliť bez hlasu? Ako budú môcť povedať Ježišovi a blížnym, že ich milujú? Veľkí teológovia a kazatelia sa bez trefných a výstižných slov cítili zbytoční. Veriaci sa už nemohli ani pohádať, ale čo bolo horšie, už nevedeli vyjadriť spolupatričnosť, útechu, podporu, súcit, účasť...
Chtiac-nechtiac sa museli zamyslieť a prišli k jednoduchému záveru: „To, čo už nemôžeme povedať slovami, môžeme vyjadriť skutkami!“ Mnohí uvažovali rovnako. Veľkí majstri slova začali byť spontánni a úprimní a naučili sa vyjadrovať pohľadom, úsmevom, láskavosťou a službou. Na teologických fakultách sa otvárali jedálne a nocľahárne pre chudobných a opustených. Aj katechizmus naplnila radosť a hry. Mnohí sa zahanbili, keď si spomenuli na to, aké bolo ľahké klamať slovami. V niektorých novinách sa objavili články s titulkami: „Pozrite, ako sa milujú!“ Stále viac ľudí považovalo túto vieru za veľmi zaujímavú. Priťahovalo ich ovzdušie pokoja, láskavosti, radosti a skutočného prijatia, ktoré vládlo medzi Ježišovými nasledovníkmi.
Keď im Ježiš po čase prinavrátil schopnosť rozprávať, bolo im to takmer ľúto.
V období veľkého tichá spoznali, koľko nehy je v kresťanskej viere.