slávené v kresťanskom duchu sprevádza radosť vychádzajúca z veľkonočnej liturgie. Uvedomujeme si, koľko príjemných chvíľ nám prináša Veľká noc: hlboké zážitky z bohoslužieb, pokoj v duši po veľkonočnej spovedi, sviatočné jedlo, návštevy známych spojené s oblievačkou či šibačkou, nový život v prírode, stromy v kvete...
Veľkonočné sviatky sú pre nás zaiste príležitosťou prebúdzať chuť do života, pretože každodenná šedivosť života, starosť o každodenný chlieb a mnohé správy o katastrofách vo svete otriasajú naším vnútrom a ľahko môžu zastrieť pravý pohľad na život a jeho hodnoty.
Kresťania od začiatku oslavovali Veľkú noc radostne ako skutočnosť Ježišovho zmŕtvychvstania, ktorú si nemali nechať len pre seba. Aj Ježišovo stretnutie s niektorými ľuďmi rodiacej sa Cirkvi po jeho zmŕtvychvstaní smeruje k tomu, aby to títo ľudia ohlásili iným: „Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia“ (Mt 28, 10).
Ukrižovaný Ježiš žije vo svojej Cirkvi a cez naše životné osudy nás vedie k sebe. Kto sa vie na seba a svoj život pozerať vo svetle veľkonočných udalostí prvej Veľkej noci, ten môže napriek každodennosti sláviť Veľkú noc svojho kresťanstva každý deň.