Viera, ktorá premieňa
Pápež Benedikt XVI. vo svojej homílii počas svätej omše pri otvorení Roku viery povedal: „Cirkev dnes ponúka ďalší Rok viery a novú evanjelizáciu nie preto, aby pripomínala nejaké výročie, ale preto, že ich potrebuje ešte viac ako pred 50 rokmi! ... Dnes viac ako inokedy predtým evanjelizovať znamená svedčiť Bohom premeneným novým životom a týmto spôsobom ukazovať cestu.“
V tomto veľkonočnom čase sa chceme vrátiť o 2 000 rokov späť a preskúmať premenu, ktorú prví veriaci zažili, keď uvideli vzkrieseného Ježiša. Ich viera sa dostala na úplne novú úroveň. Pozrieme sa na týchto veriacich, pretože sme presvedčení, že Ježiš chce na túto úplne novú úroveň pozdvihnúť aj našu vieru. Keď Ježiš povedal Tomášovi: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn 20, 29), chcel tým povedať, že má osobitné požehnanie pre ľudí ako my – pre ľudí, ktorí veria, hoci ho nevidia.
Keď apoštol Peter písal veriacim v Malej Ázii, takto zhrnul účinky, ktoré toto požehnanie môže mať pre nás: „Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy“ (1 Pt 1, 8). Inými slovami, aj my môžeme zažiť to, čo zažili prví učeníci, keď uvideli Ježiša na vlastné oči – keď „vidíme“ Ježiša vo vnútri, vo svojom srdci.
Neopísateľná radosť
Ježiš chce dať všetkým skúsenosť radosti. Táto radosť nie je len dôsledkom logického uvažovania. Je to hmatateľný pocit v našom srdci i mysli. Je to radosť „pred Pánom, svojím Bohom“, ktorú Písmo sľubuje všetkým, čo ho hľadajú (Dt 16, 11).
Premýšľajme o tom, ako manželia dokážu sedieť vedľa seba celé hodiny a zdá sa, že nič nerobia. Možno sa len rozprávajú alebo sa vôbec nerozprávajú. Navonok sa môže zdať, že sa nič nedeje. Ale vo vnútri prežívajú lásku, jednotu a hlbokú vzájomnú úctu, ktorú slová nedokážu vyjadriť. Nezáleží na tom, čo robia. Záleží len na tom, kým sú. Je to emocionálne, neopísateľné a plné slávy.
Keď podobne upriamime svoj zrak na Ježiša, uvedomíme si, kto je a čo pre nás vykonal. Zistíme, že chceme ísť do kostola preto, lebo chceme byť s Ježišom. Sme spokojní, keď jednoducho hľadíme na svätostánok a klaniame sa Pánovi – nie slovami alebo skutkami, ale najhlbšími pocitmi vo svojom srdci. Je to plné slávy. Je to nevýslovné.
Počas tohto Veľkonočného obdobia prosme Ježiša, nech nás naplní svojou prítomnosťou. Tak ako jeho telesná prítomnosť posilnila vieru Márie Magdalény, Tomáša a Jána, jeho vnútorná prítomnosť nás môže posilniť vo viere a povzbudiť nás. Jeho prítomnosť prinesie nielen radosť do nášho srdca, ale bude nás pobádať, aby sme o tejto radosti hovorili ľuďom, s ktorými žijeme.